ÚzemnéPlány.sk

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Košice - Sídlisko KVP - Mestská časť

Sídlisko KVP je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II.
Výstavba sídliska začala v roku 1980. Posledné paneláky boli postavené v roku 1989.

Bratislava - Devín - Mestská časť

Devín je jedna z najmenších mestských častí hlavného mesta Slovenskej Republiky – Bratislavy. Rozprestiera sa na sútoku riek Moravy a Dunaj, v mieste prielomu Dunaja cez karpatské pohorie. Od centra Bratislavy je vzdialená 10km, na protiľahlom brehu Dunaja leží rakúske mestečko Hainburg.
Devín bol k Bratislave pričlenený 1. apríla 1946 na základe Uznesenia zboru povereníkov zo dňa 21. decembra 1945. Spolu s Devínom sa Bratislava týmto uznesením rozšírila aj o Vajnory, Raču, Petržalku, Prievoz, Lamač a Dúbravku. Rozloha mestskej časti je 13 964 197 m2, hustota obyvateľstva je 74 obyvateľov/km2, nadmorská výška obce je 158 m/n.m., prvá písomná zmienka o rovnomennej obci siaha do roku 1327.

Kalinkovo

Obec, ktorá má približne 1000 obyvateľov leží 17 km juhovýchodne od Bratislavy v západnej časti Žitného ostrova. Blízkosť vodnej plochy zdrže vodného diela Gabčíkovo a príjemné prostredie menia poľnohospodársku obec na prímestsko-rekreačnú zónu mesta Bratislavy, ktorej obyvatelia aj tu hľadajú oddych a rekreáciu.

Važec

Rázovitá podtatranská obec Važec leží v strede Podtatranskej kotliny pod majestátnym Kriváňom. Meno má od rieky Váh, ktorá preteká obcou. Tieto národné symboly zdobia erb Važca.
Návštevám najmä z Tatier sa teší Važecká jaskyňa s nálezmi jaskynného medveďa. V zime pulzuje lyžiarske stredisko, ktoré je súčasťou obce.
Obec má dobré komunikačné spojenia cestné i vlakové najmä do Tatier. Aj turistické chodníky spájajú obec s Tatrami aj s údolím Čierneho Váhu. Obec má dobré podmienky ubytovania s rozvinutou obchodnou sieťou.
V obci sú pamätníky na strádania v boji za slobodu. Aj vojenský cintorín vyzýva na pokoru.

Hrubý Šúr

Obec Hrubý Šúr leží v malebnom prostredí Podunajskej nížiny, 25 km východne od Bratislavy a 6 km južne od okresného mesta Senec. Táto obec, ktorá má momentálne 672 obyvateľov, sa rozprestiera na nízkom priečnom vale Malého Dunaja v nadmorskej výške 126 m medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom, na štátnej ceste druhej triedy Senec – Šamorín a na rozhraní okresov Galanta, Senec a Dunajská Streda.

Štrba

Podtatranská obec Štrba, ležiaca na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške 829 metrov, je jednou z najvyššie položených obcí na Slovensku. Z obce sa vám naskytne jedinečný pohľad na panorámu Vysokých Tatier na severe i hrebene a hlboké lesy Nízkych Tatier na južnom horizonte.

Šaštín - Stráže

Šaštín-Stráže je mesto ležiace v Trnavskom kraji.

Najvyššia nadmorská výška je v Strážach 256 m n. m.(Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165 – 170 m n. m. V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od 183 m n.m. do 205 m n. m.

Viac ako polovicu územia Šaštína – Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko – himalájskej horskej sústave. Nížina s Myjavskou nivou je súčasťou najsevernejšej, severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou Chvojnickej pahorkatiny, ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny.

Sládkovičovo

Mesto Sládkovičovo sa nachádza na brehu rieky Dudváh v regióne Dolné Považie na juhozápadnom Slovensku, vo vzdialenosti 8 km od Galanty a približne 45 km východne od Bratislavy.

Rabčice

Nad obcou sa hrdo týči majestátna Babia Hora. Katastrálne územie obce má rozlohu 2218 ha a jeho osídlenie je sústredené do intravilánu obce s reťazovou kolonizačnou zástavbou pozdĺž celej obce. Dominantné zastúpenie v štruktúre pôdneho fondu majú lúky, ktoré pokrývajú 943 ha, čo z celkovej výmery katastrálneho územia predstavuje 43%. Hneď za tým nasledujú lesy, ktoré pokrývajú 891 ha. V drevinovom zložení lesov i dominujú predovšetkým ihličnaté dreviny ako jedľa, borovica a smrek. Popri vodných tokoch sa vyskytujú porasty vŕb a jelší. Za dôkaz právneho vzniku Rabčíc sa považuje listina datovaná v Bytčí z roku 1616. K 1.5.2009 je v obci evidovaných 1931 obyvateľov a 596 súpisných čísiel, z toho cca 400 obývaných rodinných domov, 60 chát a chalúp, ostatné tvoria garáže a neobývané rodinné domy.