Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
29. 08. 2025, meniny má: Nikola
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Zemplín (maď. Zemplén) leží v okrese Trebišov.
Do Zemplína prichádzajú ako do východoslovenskej Mekky archeológov
odborníci na rôzne obdobia praveku a včasnej doby dejinnej. Takto sa postupne
Zemplín stáva jednou z najfrekventovanejších lokalít v odbornej
literatúre a aspoň medzi archeológmi sa mu navracia sláva, ktorá ho kedysi
venčila.
Obec leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny na východnom úpätí Zemplínskych vrchov na styku roviny okolo rieky Bodrog a juhovýchodných svahov Zemplínskych vrchov. Leží v okrajovej polohe, v juhozápadnej časti okresu Trebišov, severne od obce Viničky. Prepojená je s okolitými obcami, ktoré vytvorili Združenie tokajských obcí.
Poloha Obec Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Obec sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na terasovej plošine pri hornom toku rieky Slanej ako prvá obec od jej prameňa. V skutočnosti leží na pravom brehu potoka Mlynnej, ktorý sa asi 400 m pod obcou vlieva do rieky Slaná. Rozostavaná je na úpätí vrchu Stolica, nadmorská výška obce je 582 m. Dedinou preteká malý potôčik bez mena, ktorý ju rozdeľuje na dve časti.
Obec Rankovce leží na styku Košickej kotliny a Slanských vrchov. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z rokov 1332 až 1335. Pôvodným živobytím obyvateľov bolo poľnohospodárstvo. Obci dominuje evanjelický kostol. Prvý kostol sa spomína už pri vyberaní pápežských desiatkov v rokoch 1332 až 1335, keď tu bol už aj farár a farnosť. V roku 1620 bol v obci zrejme na mieste pôvodného dreveného kostola postavený kamenný. Jeho oprava sa spomína v roku 1810, následne v roku 1814 bol rozšírený o svätyňu a v roku 1816 bola vybudovaná veža. Zachoval sa starý židovský cintorín.
Vyšná Kamenica je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
V súčasnosti má obec nachádzajúca sa na východnom okraji Košickej kotliny v doline Kamenického potoka v nadmorskej výške asi tristo metrov 509 obyvateľov. Je vzdialená približne 23 kilometrov severovýchodne od Košíc. Chotár Nižnej Kamenice predstavuje rozlohu 1333 hektárov a susedí s obcami Čakanovce, Vyšnou Kamenicou, Košickým Klečenovom, osadou Borda, Svinicou a Bidovcami.
Obec sa rozprestiera v severozápadnej časti Hornádskej kotliny v doline
Iliašovského potoka. Leží v strede medzi dvoma okresnými mestami,
Spišská Nová Ves a Levoča. Patrí do Košického kraja, hoci malá časť
Iliašovského územia leží v Prešovskom kraji.
Nachádza sa tu už zaniknutý bizarný rokokový park Sans-Souci, kde v rokoch
rozkvetu 1775–1806 chceli Štefan Csáky s manželkou vytvoriť „útulok
filozofie, krásneho umenia, pokoja a slobody“. Finančný úpadok ho
prinútil objekt likvidovať, takže letohrádky, množstvo drobnej
architektúry, a podobne, zmizli bez stopy.
Obec leží na náplavových kužeľoch tokov Idy a Čečanky v západnej časti Košickej kotliny v odlesnenenom chotári s výskytom nivných pôd. Obec Cestice vznikla na mieste slovanského sídliska. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1317. V tomto období tu stála fara a kostol, čo dosvedčuje jej rozvinutosť.V stredoveku bola dŕžavou hradu Veľká Ida. Pôvodní obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, z remesiel vynikalo tkáčstvo. V obci je niekoľko vzácnych sakrálnych pamiatok. Najstaršou z nich je rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého.
Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, v okrese Spišská
Nová Ves, v Košickom kraji.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268. Názov obce je nemeckého
pôvodu. Pôvodne sa volala Eulenbach – soví potok, neskôr bola
premenovaná na Vlenbach, Veľbach a po 2. svetovej vojne na Bystrany.
V 18. stor. bol postavený rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla (1779).
V polovici 19. storočia si Gustáv Czáky (1803 – 1883) postavil v obci
kaštieľ neoklasicistickom slohu. Taktiež v tomto období bola postavená
kaplnka a pri kaštieli vysadená záhrada s parkom, vzácnymi drevinami,
stromami a fontánou uprostred. Posledný majiteľ kaštieľa bol Hilár Czáky,
ktorý ho vlastnil až do konfiškácie v roku 1945. Kaštieľ bol zbúraný
v roku 1992 – 1993. Za kostolom sú v hrobkách pochovaní niektorí
z rodu Czákyovcov.
Obec Baška leží v západnej časti Košickej kotliny na východnom chrbte
Slovenského Rudohoria, v pahorkatine medzi Myslavským potokom a potokom Ida.
Obec svojim katastrálnym územím spadá pod územie Košického samosprávneho
kraja, 3 km západne od krajského mesta Košice. Patrí do okresu
Košice-okolie, ktorého 113 obcí obklopuje krajské mesto. Katastrálne
územie obce hraničí z východnej strany s katastrom mestskej časti
Myslava, zo severnej strany s katastrom obce Nižný Klatov a z juhozápadnej
strany s katastrami obcí Bukovec, Malá Ida a MČ Košice-Lorinčík.
Obec Baška spolu s okolitými obcami (spolu 17 ) založili región
Rudohorie.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne