ÚzemnéPlány.sk

Jakubany

Jakubany patria do okresu Stará Ľubovňa. Je to severná oblasť Spiša. Jej nadmorská výška dosahuje v strede obce 610 m nadm. výšky. Chotár má nadmorskú výšku v tej Časti, ktorá sa obrába 580–1016 m. V minulosti patrili Jakubany do Spišskej župy so sídlom v Levoči. Cez Starú Ľubovňu vedie cesta z východu od Prešova na západ smerom do Popradu. Zo Starej Ľubovne sa môže cestovať na sever do Poľska cez hraničný priechod Mnišek nad Popradom. Smerom na juh cez Novú Ľubovňu vedie cesta do Jakubian, vzdialených od Starej Ľubovne 9 km. Obec leží na severnom svahu Levočského pohoria, v širokej doline rieky Jakubianky, ktorá pramení pod Ihlou. Neďaleko odtiaľ je najvyšší vrch v Levočskom pohorí Čierna hora (nadm. výška 1291 m). Rieka Jakubianka tečie smerom na sever okolo Jakubian po východnej strane, ďalej do Starej Ľubovne, kde sa vlieva do rieky Poprad a táto sa vlieva do Visly, ktorá tečie cez Poľsko do Baltického mora. Z juhovýchodu medzi Jakubanmi a Šambronom je druhý najvyšší vrch Siminy (nadm. výška 1290 m). V poli aj na horách sa nachádzajú sírne pramene (ako sa ľudovo hovorí vajcovky). Chotár má hnedé lesné, illime-rizované a oglejené pôdy.

Jablonov

Obec Jablonov patrí nepochybne k najstarším obciam na Spiši. Jej geografická poloha, rozloha, veľkosť katastrálneho územia, bohatstvo lesov, fauny a flóry ju radia medzi popredné obce stredného Spiša.
Leží v Hornádskej kotline na južnom okraji Levočských vrchov v doline Vavrincovho potoka. Nadmorská výška v strede obce je 480 m n. m. a v chotári 440 – 932 m n. m. Mierne zvlnená južná pahorkatinná časť chotára je odlesnená, severná siahajúca do vrchov má smrekové lesy a pasienky.

Hurbanova Ves

Obec Hurbanova Ves sa nachádza v oblasti Podunajskej nížiny, približne 10 km južne od mesta Senec. Rozprestiera sa v blízkosti rieky Malý Dunaj a trvalo v nej žije 290 obyvateľov. Obec je charakteristická veľmi tichým a príjemným prostredím. Iba 2 km od obce je „Oáza sibírskeho tigra“, ktorá sa snaží o záchranu ohrozených ussurijských tigrov. Obec je častou zastávkou vodných turistov, splavujúcich rieku Malý Dunaj, nakoľko v blízkosti obce sú malebné lokality jej ramien. Poloha obce a pekná príroda je aj základom rozvoja jazdectva v obci, pričom k atraktivitám obce patrí jazdecká škola firmy EKOCENTER. Pre športové vyžitie obyvateľov a návštevníkov obce slúži udržiavané futbalové a volejbalové ihrisko, ktoré je miestom častých stretnutí priateľov rekreačného športu.

Hontianska Vrbica

Prvá písomná zmienka o Hontianskej Vrbici je z roku 1272. Leží na úpätí Ipeľskej pahorkatiny v širokej doline dolného Hrona. Katastrom preteká rieka Sikenica. Žije tu 574 obyvateľov, z toho je 60% slovenskej a 40% maďarskej národnosti. V obci je zastúpené náboženské vyznanie rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania a reformovanej cirkvi. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pre ktoré sú tu dodnes dobré podmienky. O silnom kultúrnom zázemí obce svedčí fakt, že sa tu narodili viacerí umelci a spisovatelia, ako napríklad Ján Pleidel a Július Duba. Významnou sakrálnou pamätihodnosťou je rímskokatolícky kostol Panny Márie. Tabernáculum a kamenný kríž sú pozostatkami pôvodného kostola z roku 1423. Okrem neho v obci stojí aj reformovaný kostol. V centre obce umiestnili obyvatelia pamätník obetiam svetových vojen. Zaujímavosťou Hontiankej Vrbice je takzvaná tisícročná záhrada. Názov je odvodený od starých líp. V obci je zriadená materská aj základná škola a k dispozícii je viacero obchodov.

Gerlachov

Územie patrí do Popradskej kotliny, ktorá je najvyššie položenou kotlinou v celých Karpatoch. Katastrálne územie sa nachádza v Lomnickej pahorkatine v podtatranskej časti. Nadmorská výška 700 – 900 m.n.m. Nižšia časť je typom poľnohospodárskej krajiny s kultúrou stepnou a vidieckou štruktúrou. Vyššia časť je pritatranská s lesnatou a lesnato – lúčnou krajinou. Priemerné januárové teploty –5,5 až –6 'C, júlové od 16,3 od 14,5. Priemerný ročný úhrn zrážok je 620 – 850 mm. Snehová pokrývka 80 – 120 dní. Letných dní je 40 – 100.

Kedy však presne bola založená obec Gerlachov, to sa presne nevie. No jej vznik sa odhaduje okolo roku 1200. Názov obce mohol byť odvodený od mena spišskosobotského Gerlacha, vtedajšieho pána v obci, alebo od vodcu kolonizátorov, ktorý sa sem prisťahovali. Spomína sa aj slovo „Geröl“, čo bol názov pre hrubý štrk blízko potoka „Stará voda“ – Stovoda, v okolí ktorého bola pôvodne obec založená. Názov „Gerölsdorf“ (dedina na štrku) sa pod vplyvom slovenčiny zmenil a vznikol Gearlsdorf – slovenský Gerlachov.

Gánovce

Popradskej kotliny, v doline Gánovského potoku. Má veľmi pekné okolie s bohatou históriou.

V obci žije 1005 obyvateľov.

Obec má vybudované bezprašné komunikácie, má vybudovanú kanalizačnú sieť, samostatne pre dažďovú vodu a splaškovú vodu, prevedený rozvod plynu a elektrickej energie. Tieto služby v plnom rozsahu využívajú obyvatelia.

Likvidácia domového odpadu je v plnom rozsahu zabezpečená.

Obec sa v ostatnom období prebudovala, schátralé objekty sa asanovali, alebo prestavali. Novopostavené rodinné domy dávajú obci nový, moderný vzhľad. Obec je stále vo výstavbe. Nových záujemcov o stabilizáciu a návštevníkov láka poloha obce, príroda a blízkosť okresného mesta a Vysokých Tatier. K skrášleniu obce prispeli obyvatelia obce, ktorí aktívnou prácou prispievajú k zlepšeniu životného prostredia.

Dubnica nad Váhom

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, maď. Máriatölgyes, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 25 229 (2011) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.

Častá

Obec Častá, písomne doložená v roku 1291, vznikla ako podhradie hradu Červený kameň. Kataster obce sa rozprestiera na 3523 hektároch. Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Stred obce je vo výške 245 m.n.m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m.n.m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený kameň (339 m.n.m.) Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 okres Pezinok, začas so sídlom v Modre.

Od 30. júna 1960 patrila do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je obec v okrese Pezinok.

Bunetice

Táto malebná dedinka, leží v prameni riečky Trstianky vo východnej časti Košickej kotliny v regióne Šariš. Je tu pahorkatinnatý povrch a hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1413 (Bynyatha). Názov obce je odvodený od slovanského osobného mena Buňata. V 16. storočí bola obec majetkom kecerovcov a dedičov košického mešťana Juraja Gabriela. V roku 1427 mali Bunetice 14 usadlostí, v roku 1828 20 domov. Za prvej Československej republiky sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia, výrobou podvalov. V novembri 1944 počas 2 sv. vojny boli v obci nemeckými fašistami zajatí a zavraždení siedmi talianski vojaci. Tento strašný akt dodnes pripomína pomník v lese nad obcou, kde toho času boli pochované telá padlých. V roku 1996 bol zriadený rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý dňa 29.9. slávnostne posvätil pomocný biskup Bernard Bober. Je to filiálka rímskokatolíckeho farského úradu Kecerovce. Pri OcÚ je zriadená Obecná knižnica a DHZ Bunetice. V obci pôsobí aj PZ Balaška. Okolie obce je vhodné na oddych a prechádzky krásnou prírodou. Obec je členom Olšavského mikroregiónu.

Batizovce

Prvá písomná zmienka o Batizovciach pochádza z roku 1264. Chotár obce Batizovce sa nachádza vo Fatransko-tatranskej oblasti, konkrétne v západnej časti Popradskej kotliny. Je situovaný asi 11 km severozápadne od mesta Poprad. Katastrálne územie hraničí s chotármi: Vysokých Tatier-St.Smokovca, Gerlachova, Svitu, Popradu-Veľkej, Štôly, Mengusoviec a Lučivnej.
Rozloha katastra: 1451 ha. Nadmorská výška: 750 m n.m. -stred obce, 715 m n.m. -najnižší bod katastr.územia, 861 m n.m. -najvyšší bod katastr.územia. Obec leží v ochrannom pásme Tatranského národného parku /TANAP/. Nižšie položené časti obce sú typom poľnohospodárskej krajiny s kultúrou stepnou a vidieckou infraštruktúrou. Vyššie časti majú charakter pritatranský s lesnatou a lesnato-lúčnou krajinou. Do Batizoviec sa návštevníci môžu dostať cestnými komunikáciami, železnicou do stanice Svit, ako aj letecky, len pár kilometrov vzdialeným letiskom Poprad-Tatry. Obec Batizovce má v súčasnosti 2150 obyvateľov.