ÚzemnéPlány.sk

Sládkovičovo

Mesto Sládkovičovo sa nachádza na brehu rieky Dudváh v regióne Dolné Považie na juhozápadnom Slovensku, vo vzdialenosti 8 km od Galanty a približne 45 km východne od Bratislavy.

Šaštín - Stráže

Šaštín-Stráže je mesto ležiace v Trnavskom kraji.

Najvyššia nadmorská výška je v Strážach 256 m n. m.(Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165 – 170 m n. m. V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od 183 m n.m. do 205 m n. m.

Viac ako polovicu územia Šaštína – Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko – himalájskej horskej sústave. Nížina s Myjavskou nivou je súčasťou najsevernejšej, severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou Chvojnickej pahorkatiny, ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny.

Štrba

Podtatranská obec Štrba, ležiaca na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške 829 metrov, je jednou z najvyššie položených obcí na Slovensku. Z obce sa vám naskytne jedinečný pohľad na panorámu Vysokých Tatier na severe i hrebene a hlboké lesy Nízkych Tatier na južnom horizonte.

Hrubý Šúr

Obec Hrubý Šúr leží v malebnom prostredí Podunajskej nížiny, 25 km východne od Bratislavy a 6 km južne od okresného mesta Senec. Táto obec, ktorá má momentálne 672 obyvateľov, sa rozprestiera na nízkom priečnom vale Malého Dunaja v nadmorskej výške 126 m medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom, na štátnej ceste druhej triedy Senec – Šamorín a na rozhraní okresov Galanta, Senec a Dunajská Streda.

Važec

Rázovitá podtatranská obec Važec leží v strede Podtatranskej kotliny pod majestátnym Kriváňom. Meno má od rieky Váh, ktorá preteká obcou. Tieto národné symboly zdobia erb Važca.
Návštevám najmä z Tatier sa teší Važecká jaskyňa s nálezmi jaskynného medveďa. V zime pulzuje lyžiarske stredisko, ktoré je súčasťou obce.
Obec má dobré komunikačné spojenia cestné i vlakové najmä do Tatier. Aj turistické chodníky spájajú obec s Tatrami aj s údolím Čierneho Váhu. Obec má dobré podmienky ubytovania s rozvinutou obchodnou sieťou.
V obci sú pamätníky na strádania v boji za slobodu. Aj vojenský cintorín vyzýva na pokoru.

Kalinkovo

Obec, ktorá má približne 1000 obyvateľov leží 17 km juhovýchodne od Bratislavy v západnej časti Žitného ostrova. Blízkosť vodnej plochy zdrže vodného diela Gabčíkovo a príjemné prostredie menia poľnohospodársku obec na prímestsko-rekreačnú zónu mesta Bratislavy, ktorej obyvatelia aj tu hľadajú oddych a rekreáciu.

Bratislava - Devín - Mestská časť

Devín je jedna z najmenších mestských častí hlavného mesta Slovenskej Republiky – Bratislavy. Rozprestiera sa na sútoku riek Moravy a Dunaj, v mieste prielomu Dunaja cez karpatské pohorie. Od centra Bratislavy je vzdialená 10km, na protiľahlom brehu Dunaja leží rakúske mestečko Hainburg.
Devín bol k Bratislave pričlenený 1. apríla 1946 na základe Uznesenia zboru povereníkov zo dňa 21. decembra 1945. Spolu s Devínom sa Bratislava týmto uznesením rozšírila aj o Vajnory, Raču, Petržalku, Prievoz, Lamač a Dúbravku. Rozloha mestskej časti je 13 964 197 m2, hustota obyvateľstva je 74 obyvateľov/km2, nadmorská výška obce je 158 m/n.m., prvá písomná zmienka o rovnomennej obci siaha do roku 1327.

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Košice - Sídlisko KVP - Mestská časť

Sídlisko KVP je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II.
Výstavba sídliska začala v roku 1980. Posledné paneláky boli postavené v roku 1989.

Veľký Biel

Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čierne vody.

Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec. V súčasnosti má obec 2161 obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti.

Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí – Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.