ÚzemnéPlány.sk

Zvončín

Zvončín leží v západnej časti Trnavskej sprašovej tabule, 164 m nad morom, 8 km SZ od okresného mesta Trnava. Katastrálne hraničí s obcami Šelpice, Suchá nad Parnou, Ružindol a s mestom Trnava.

História obce Zvončín je písomne zdokumentovaná až od roku 1539. V tej dobe bol pripojený k Suchej. Obec patrila k panstvu Červený Kameň

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Anny z roku 1794.

Golianovo

Golianovo leží vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra juhovýchodne od Nitry vo vzdialenosti cca 10 km od Nitry.

Najstarší písomne doložený názov obce sa spomína v roku 1156 ako Gurmot, podobne v roku 1236 ako aliud Gurmoth, v roku 1773 už ako Lapos Gyarmath, od roku 1927 Lapášske Ďarmoty a v roku 1948 bola obec premenovaná na Golianovo. Časťou obce je osada Tichý dvor.

Erb je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.

V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.

Hubina

Geologicky leží Hubina na západnom úpätí strednej časti Považského Inovca pri rozhraní s Podunajskou nížinou. Chotár je tvorený riečnymi štrkopieskami, druhohornými a kryštalickými horninami. Toto územie patrí do tematínskej horskej skupiny, reprezentovanej najmä chočskou jednotkou. Hubina je budovaná vápencami dolomitmi stredného a vrchného triasu.

Špačince

Špačince ležia v severnej časti Trnavskej pahorkatiny, v plytkej širokej doline Krupanského potoka, 5 km od okresného mesta Tmava. Rozloha špačinského chotára je 2210 ha, v nadmorskej výške 160 m. Na severe susedí s Jaslovskými Bohunicami, na severovýchode s Malženicami, na juhu s Trnavou, na západe s Bohdanovcami a na severozápade s Dolnou Krupou.

Voderady

Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najteplejším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska. Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územia, ktorý je vo výške 128 – 150 metrov n. m. tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôdy dobre obrábajú. Geologické substráty sú na tomto území priaznivé, najmä ak ich posudzujeme z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše, ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli černozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5,5 tisíc rokov, ale pravdepodobne je omnoho staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Potom na nich hospodárili Kelti, poľnohospodári z doby rímskej ako aj starí Slovania.

Geča

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu 12 km od Košíc.
Z hľadiska administratívno – správneho patrí obec Geča od 1.7.1996 na základe nového územného členenia pod Košický kraj, okres Košice – okolie.

Riešené územie obce Geča je súčasťou regiónu Abov – urbanizačného priestoru sídla Košice a okresu Košice okolie. V užšom rámci tvoria obce Geča, Valaliky a Čaňa aglomerovanú územnú jednotku, v ktorej dochádza k procesu profilácie a rozvoju interakčných komponentov. V širšom kontexte spolupracuje v mikroregióne Hornád 15 obcí. Najdôležitejšie multifunkčné väzby spájajú obec Geča s metropolitným mestom Košice a to jednak na úseku pracovných príležitostí a jednak na úseku zariadení vyššej občianskej vybavenosti. Vlastné katastrálne územie, susedí z južnej strany s katastrálnym územím obce Čaňa, z východnej strany je katastrálne územie obce Nižná Myšľa, zo severu s katastrálnym územím obce Valaliky a katastrálnym územím obce Kokšov-Bakša, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Haniska.

Fiľakovo

Mesto Fiľakovo sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska, v Banskobystrickom kraji, na území Euroregiónu Neogradiensis, v okrese Lučenec.

Nad mestom sa týči Fiľakovský hrad.

Spišské Podhradie

Spišské Podhradie

Spišské Podhradie je dnes malým provinčným mestečkom, ktoré má okolo 3800 obyvateľov. Má však fantastickú polohu. Leží v údolí medzi dvoma monumentmi minulosti, ktoré sa naň akoby dívali zvrchu. Na jednej strane na travertínovom brale je zrúcanina mohutného Spišského hradu, na opačnej strane, na menšom vršku, sa týčia dve veže Spišskej Kapituly, ktorá je dodnes centrom duchovnej moci, sídlom Spišského biskupstva.

Rabčice

Nad obcou sa hrdo týči majestátna Babia Hora. Katastrálne územie obce má rozlohu 2218 ha a jeho osídlenie je sústredené do intravilánu obce s reťazovou kolonizačnou zástavbou pozdĺž celej obce. Dominantné zastúpenie v štruktúre pôdneho fondu majú lúky, ktoré pokrývajú 943 ha, čo z celkovej výmery katastrálneho územia predstavuje 43%. Hneď za tým nasledujú lesy, ktoré pokrývajú 891 ha. V drevinovom zložení lesov i dominujú predovšetkým ihličnaté dreviny ako jedľa, borovica a smrek. Popri vodných tokoch sa vyskytujú porasty vŕb a jelší. Za dôkaz právneho vzniku Rabčíc sa považuje listina datovaná v Bytčí z roku 1616. K 1.5.2009 je v obci evidovaných 1931 obyvateľov a 596 súpisných čísiel, z toho cca 400 obývaných rodinných domov, 60 chát a chalúp, ostatné tvoria garáže a neobývané rodinné domy.