ÚzemnéPlány.sk

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Báč

Báč sa nachádza na Žitnom ostrove, na juhozápade Slovenska, v okrese Dunajská Streda (Trnavský kraj), 25 km východne od Bratislavy a 17 km západne od Dunajskej Stredy. Je vzdialená 34 km od maďarskej hranice a 33 km od rakúskej. Cez obec prechádza medzinárodná cesta (63/E575) a je vzdialená len 2 kilometre od Dunajskej cyklistickej cesty.

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Prešov

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Senica

Mesto Senica leží na západnom Slovensku na okraji výbežku Záhorskej nížiny a na úpätí Bielych Karpát. Mesto je sídlom okresu, ktorý je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Z hľadiska regionálnej samosprávy patrí rovnako do Trnavského vyššieho územnosprávneho celku (VÚC).

Senica sa nachádza 77 km severozápadne od hlavného mesta Bratislavy, v blízkosti hraníc s Českou republikou (30 km) a Rakúskom. Podľa počtu obyvateľov patrí medzi stredne veľké slovenské mestá. Mesto je jedným z moderných, obchodno-priemyselných a kultúrnych centier regiónu Záhorie. Stredom mesta preteká rieka Teplica.

Petrovany

Obec Petrovany sa nachádza v severnej časti Košickej kotliny, na terase nad východným brehom Torysy v nadmorskej výške 270 m. Košická kotlina je erózno-tektonického pôvodu, vyplnená neogénnymi ílami, pieskovcami a zlepencami. Klimaticky patrí do teplej oblasti.

Z východnej strany kotlinu ohraničuje Slánske pohorie, zo západnej predsunuté pahorkatiny Šarišskej vrchoviny s Čiernou horou v jej južnej časti. Zo severnej strany údolie uzatvárajú vrchy Veľká stráž, Malá stráž a Kapušiansky hradný vrch. Na juhu je kotlina otvorená.

Hlavnú sídelnú os kotliny tvorí údolie rieky Torysy, ktorá preteká údolím a pred reguláciou a vybudovaním ochrannej hrádze tvorila veľké meandre s náplavami usadenín štrkopieskov, hlín, ale aj kamenných nánosov.Petrovany ležia 8 km južne od centra Šariša – Prešova.

Lubeník

Obec Lubeník sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v malebnej Muránskej doline, na ľavom brehu rieky Muráň v polovici cesty medzi mestami Jelšava a Revúca. Od svojho vzniku bola príslušenstvom Muránskeho panstva, historicky patrila do Gemerskej župy, do roku 1960 k okresu Revúca, v rokoch 1960 až 1996 do okresu Rožňava a od roku 1996 znovu do okresu Revúca.

Chotár obce meria 582 ha (IOn katastrálnych jutár), voči okolitým obciam malý a neobvykle dlhý (od severu na juh) a neobvykle úzky (vo smere východ – západ). Stred obce je v nadmorskej výške 275 m, chotár obce v nadmorských výškach 275 až 650 m. Chotár obce na juhu hraničí s chotárom mesta J_lšava, na východe s chotárom obce Chyžné, na severovýchode a na severe s chotárom obce Revúcka Lehota a na západe s chotárom obce Turčok. Rozlohou chotára i počtom obyvateľstva patril Lubeník medzi menšie obce regiónu. Od polovice minulého storočia sa stal priemyselnou obcou a počet obyvateľov sa zvýšil. V roku 1900 zo 44 obcí a miest Revúckeho okresu bolo II väčších a 32 menších ako Lubeník, čiže už patril medzi stredne veľké obce.

Košice - Krásna - Mestská časť

Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri hospodárskom dvore, IBV – Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú činnosť.
Veľké rozvojové zámery aj v súvislosti s pripravovaným Východným mestom.