Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
26. 06. 2025, meniny má: Adriána
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Mesto Moldava nad Bodvou leží juhozápadne od Košíc na medzinárodnej ceste E 571 smerom na Rožňavu, vzdialenosť od Košíc je cca 28 kilometrov. V týchto miestach sa končí Košická kotlina a začína sa rozmanitý terén Slovenského krasu. V okolí sa nachádza na západe Drienovec a Turňa nad Bodvou s ruinami stredovekého hradu, na severe Jasov s presláveným kláštorom premonštrátov a druhé najväčšie mesto okresu Košice-okolie – Medzev, kúpele Štós i 1246 metrov vysoká Kojšovská hoľa. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí od 203 do 284 metrov n. m. Cez mesto prechádza 21. poludník.
Turňa nad Bodvou je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie blízko hraníc s Maďarskom. Nachádza sa na východe ochranného pásma Slovenský kras a zo západu ju ohraničuje Košická kotlina, asi 10 km západne od Moldavy nad Bodvou.
Za obcou na 375 m vysokom krasovom kopci sa nachádzajú zrúcaniny Turnianskeho hradu. Pravdepodobne vznikol v polovici 13. storočia, usudzuje sa tak podľa zachovanej hranolovej veže. Vežu postavili po tatárskom vpáde na ochranu cesty vedúcej z Gemera na Spiš.
Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Bačkovík o ploche 418 ha. Nachádza sa v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.
Obec leží vo východnej časti Košickej kotliny v doline potoka ústiaceho do Olšavy, na pahorkatine a nive Olšavy. Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné uloženiny a štvtohorné náplavy. Má ilimerizované, hnedozemné a nivné pôdy.
Prvá zmienka o obci je z roku 1323 Bagak. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: 1427 Nagy-Bagyok, Kys-Badoch, 1430 Nogh Bagh-Kys Bagh, 1630 Bagiok alebo Batyok, 1733 Baczkowig, 1808 Bačkowík, po maďarsky sa obec úradne nazývala Bátyok,
Neskôr bola obec administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu, okres Sečovce, košický kraj. Po roku1960 sa obec začlenila pod okres Košice-vidiek, východoslovenský kraj.
Nachádzajú sa v severovýchodnej časti okresu Košice-okolie na východ od Košickej kotliny v Toryskej pahorkatine, vo vzdialenosti 25km severovýchodným smerom od Košíc. Z celkovej výmery katastrálneho územia na poľnohospodársku pôdu pripadá 62%.
Prvú písomnú zmienku o obci Vtáčkovce poznáme z roku 1427. Spomína sa v portálnom súpise s tým, že tu bolo 10 port, ktoré patrili Jánovi Kecerovi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty. Porta bola brána, ktorá viedla z ulice do hospodárskeho dvora a musela byť taká veľká, aby ňou prešiel voz.
Valaliky ležia v Košickej kotline, asi 10 km južne od Košíc. Dedina je rozložená pozdĺž štátnej cesty Košice – Ždaňa.Pôvodne bola obec vybudovaná iba po ľavej strane cesty, po druhej svetovej vojne bola husto zastavaná aj pravá strana. Cez obec Valaliky nepreteká žiadna rieka. Jediný potok Myslavka bol v roku 1963 zlikvidovaný. V obci vyvierajú pramene, ktorých bezprostredné okolie bolo v roku 1997 upravené tak, aby spríjemňovalo okolité prostredie.
Ľudovou rečou je abovské nárečie.
Zo stavieb v obci je možné spomenúť Dom nádeje, ktorý je postavený z čisto prírodných materiálov: trstina, kameň a drevo.
Chotár obce sa rozprestiera v JV časti Košickej kotliny, pod masívom Slánskych vrchov a v južnej časti okresu Košice okolie (časťou hranice chotára sa dotýka okresu Košice). Leží na sútoku troch významných riek – Hornád, Torysa a Olšava. Ten ovplyvnil rôzne profilovaný terén. Obec a jej okolie sú významnými archeologickými náleziskami z doby kamennej, ale najmä doby bronzovej, kedy bola jedným z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Pripravuje sa realizácia archeologického skanzenu. Súčasné osídlenie je koncentrované na návrší, dominuje mu kostol.
Riešené územie je vymedzené hranicou dvoch katastrálnych území Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany o ploche 991 a 389 ha. Obec Kecerovce sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava. Koncentrácia obyvateľstva a jeho demografická charakteristika, sociálna infraštruktúra a poloha vo vzťahu k okolitému osídleniu a v podhorí Slánskych vrchov vytvárajú predpoklady pre cynamizáciu osídlenia a rozvojové možnosti v tomto území do budúcnosti.
Obec Bukovec sa nachádza len necelé štyri kilometre západným smerom od
okraja Košíc, mestskej časti Košice-Myslava. V súčasnosti je to známa
rekreačná oblasť s vodnými nádržami.
Cez obec preteká riečka Ida, ktorá pramení pod Bielym kameňom (1 134,5 m)
v blízkosti Kojšovskej hole.
Nad Bukovcom sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako
zásobáreň pitnej vody pre Košice a okolie, nádrž nie je prístupná pre
verejnosť. Pod Bukovcom je malá Bukovecká umelá nádrž, slúži ako
havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre U.S.Steel Košice, s.r.o., nádrž
je sprístupnená pre verejnosť pre rekreačné účely.
Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Boliarov o ploche 938 ha. Obec sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.
Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti
diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine,
ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku
ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny
Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred
rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že
„ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia
komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi
Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou
zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne