ÚzemnéPlány.sk

Veľký Šariš

Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp. terase Torysy. V západnej časti je situované v podstate staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou.

Sládkovičovo

Mesto Sládkovičovo sa nachádza na brehu rieky Dudváh v regióne Dolné Považie na juhozápadnom Slovensku, vo vzdialenosti 8 km od Galanty a približne 45 km východne od Bratislavy.

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Chľaba

bec Chľaba so 710 obyvateľmi sa nachádza v juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny v oblasti, kde Ipeľ vyúsťuje do Dunaja. Leží 12 km severovýchodne od Štúrova. Jej neveľké územie je ohraničené na severe Kováčovskými kopcami, na východe riekou Ipeľ a na juhu mohutným tokom Dunaja.

Ako jedna z mála obcí na južnom Slovensku sa nachádza v malebnom prostredí Kováčovských kopcov pokrytých listnatými lesmi, ich odlesnenými juhovýchodnými úbočiami vysadenými viničom a ukončenými vysokou sprašovou terasou. Pekná príroda, blízkosť atraktívneho historického mesta Ostrihom a rekreačná oblasť Kováčov ponúkajú dobrú perspektívu na ďalší rozvoj obce v oblasti rekreácie a turistiky.

Chotár obce leží na juhovýchodnom úpätí pohoria Burda a v Podunajskej nížine pri ústí riek Ipľa a Dunaja v nadmorskej výške 101–395 m. Východná časť chotára je nivná rovina medzi tokmi a západná je položená v pohorí, ktoré tvoria andezity a ich vulkanické zvyšky. Juhovýchodné úbočia sú odlesnené. Sú na nich z časti vinohrady, inde je dubový, hrabový a agátový les. Má hnedozemné, hnedé lesné, lužné a nivné pôdy.

Do západnej časti chotára zasahuje národná prírodná rezervácia Kováčovské vrchy–juh (vyhlásená v r. 1966) o celkovej rozlohe 364,14 ha. Rezervácia sa rozprestiera na južných úpätiach sopečného pohoria Burda, ktorého podložie tvoria pyroklastiká andezitov. Nachádza sa tu vzácna xerotermofilná step so vzácnymi lesostepnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Je to najsevernejšia lokalita tzv. panónskej flóry.

Košice - západ - Mestská časť

Mestská časť Košice – Západ má rozlohu 5,32 km² a počtom obyvateľov 42 150 je najväčšou MČ v Košiciach. Nachádza sa na západ od centrálnej mestskej zóny a tvorí jeden z jej sídliskových satelitov.
Výstavba sídliska s prívlastkom Terasa alebo inak Nové Mesto sa začala v polovici šesťdesiatych rokov v spojitosti s výstavbou Východoslovenských železiarní. Celá mestská časť je rozdelená na osem územných celkov – Lunikov ktorých centrum tvorí obchodné stredisko, priľahlá zeleň a fontány.

Deviatym a najmladším zastavaným územím je lokalita individuálnej bytovej výstavby v ktorej sa nachádza cca 200 rodinných domov. Územím zároveň vedie cesta I. triedy E50, ktorá má význam pre medzinárodnú dopravu.
Bývanie v mestskej časti Košice – Západ, s počtom cca 15000 bytových jednotiek zabezpečuje kvalitné bývanie všetkým generáciám obyvateľov hlavne vďaka kompletnej vybavenosti i blízkosti centra mesta. Rozvinutá cestná sieť zabezpečuje v mestskej časti dopravu a dostupnosť všetkými smermi v rámci územia mesta a jeho okolia.
Sídlisko Terasa napriek svojmu obytnému charakteru , má svoje oddychové zóny a parky s množstvom zelene. V mestskej časti sa nachádza i najväčšie miestne trhovisko, ktoré je tradične využívané na predaj ovocia a zeleniny, kvetov i iných produktov.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).

Púchov

Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach.