ÚzemnéPlány.sk

Vysoké Tatry - Dolný Smokovec

Najväčšie tatranské stredisko liečby ochorení dýchacích ciest a pľúc u detí. Keďže je toto prioritnou funkciou osady, až neskôr sa v časti Pod lesom začala výstavba bytových domov, takže je tu zázemie pre bývanie ľudí pracujúcich v tatranských zariadeniach. To dalo osade charakter turistického východiska do lyžiarskych stredísk a dolín centrálnej časti Vysokých Tatier.

Ako jediný zo Smokovcov neleží pri Ceste slobody a stavebne sa ešte nespojil so vzniknutou aglomeráciou. Názov osady napovedá, že leží nižšie ako susedné tatranské osady. Je situovaný bokom od cesty medzi Popradom a Starým Smokovcom, nachádza sa asi o dva kilometre od jej napojenia na Cestu slobody.

Vysoké Tatry - Nový Smokovec

Leží na západnom okraji osady Starého Smokovca, na úpätí Slavkovského štítu.
Vznikol predovšetkým ako liečebná osada. Bola prvá, v ktorej sa začali liečiť pacienti aj v zime. Postupne sa funkcia rozširovala aj na služby turizmu a vyrástol tu aj lyžiarsky areál s menej náročnými terénmi. Sú tu športoviská pre letné a zimné športy.
Osada je východiskovou pre túry do dolín. Je bezprostredne napojená na Starý Smokovec, architektonicky s ním splynula. Sú tu veľmi kvalitné hotely a penzióny.

Vysoké Tatry - Tatranská Kotlina

Najnižšie položená tatranská osada situovaná vo východnej časti Belianských Tatier na úpätí Kobylieho a masívu Bujačieho vrchu. V roku 1881 bola objavená Belianská jaskyňa a už o rok neskôr sa začala výstavba osady. Boli postavené štyri liečebné pavilóny. Liečebné pavilóny kúpeľného charakteru sa zmenili na liečebné ústavy, v ktorých sa dnes liečia nešpecifické ochorenia dýchacieho ústrojenstva. Pribudol moderný pavilón, využíva sa aj speleoterapia. V menšej miere však zostala aj turistickou základňou. Belianska jaskyňa je prístupná verejnosti.

Vysoké Tatry - Tatranská Polianka

Výraznou funkciou tejto osady je liečba respiračných chorôb. Od svojho vzniku však osada žila aj bohatým športovým životom. Tak tomu je aj dnes. Nad osadou sa vypína najvyšší vrch Vysokých Tatier a Slovenska – Gerlachovský štít / 2655 m /. Je tu veľmi dobrý prístup železnicou, po ceste a v samotnej osade sú možnosti na ubytovanie a kvalitné stravovanie. Turisticky je osada viac vyhľadávaná v lete, liečebne po celý rok.

Vysoké Tatry - Nová Polianka

Najmladšia tatranská osada vznikla okolo vojenského liečebného ústavu. Tým je daný aj jej charakter. Nie je východiskom pre turistické aktivity, nemá ubytovacie ani stravovacie zariadenia. Má prísne liečebné zameranie. Neďaleko osady je lokalita Danielov dom, ktorá je jedným z centier ochrany prírody v strednej časti Vysokých Tatier.

Vysoké Tatry

Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 380 km2 a svojou rozlohou patrí medzi najväčšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú časť rovnomenného pohoria a tvorí ho 15 mestských častí, pôvodne samostatných osád, ktoré boli postupne integrované do jedného územného celku. Dopravnou osou celého územia mesta je „Cesta Slobody“, ktorou sa návštevník približne za jednu hodinu dostane z najzápadnejšej mestskej časti Podbanské, cez všetky tatranské osady s výnimkou Dolného Smokovca, až na východnú hranicu mesta, do osady Tatranská Kotlina. Administratívnym centrom mesta je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Pleso patrí tiež medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu.

Prešov

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

Jánovce

Obec leží v Podunajskej nížine, medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou, na hranici Úľanskej mokrade. Územie je takmer úplne odlesnené a intenzívne využívané pre poľnohospodársku výrobu. Terén je rovinatý. Územie v priestore stredného toku rieky Čierna voda už v dávnoveku obývali rôzne staré kmene: Bojovia, Vanniovia, dolu na Žitnom ostrove Cotini, potom Kvádi, Kelti, Skýtovia a napokon Slovania.

Stredoveké územie chotára Jánoviec, patriace budínskym a potom bratislavským klariskám / mníškam / získali kúpou v polovici 16. storočia Pálfyovci, šľachtický kniežací rod Familia Pálffyanae ab Erdöd. V priebehu 17. storočia si tu na širokých lánach vybudovali menší majer, ľudovo a všeobecne nazývaný Janosház. Majer vznikol z potrieb mať na mieste pracovné sily, ktoré mohli v každom ročnom období obrábať a starať sa o pozemky. Pôvodne na mieste „majera“ Janosház (Janošház), ktorý sa nestotožňuje s obcou tohože mena, bolo len niekoľko chatrčí robotníkov, najmä kŕmičov dobytka a strážcov stád, ktoré sa pásavali na lúčinách, pretože väčšia časť chotára bola lúčnym porastom a ornej obrábateľnej pôdy bolo menej. Takýto stav trval až do roku 1792. Koniec 18. storočia patrí k zakladaniu väčších majetkových celkov. Vytvárajú sa v chotároch osamotené majere a zemepanstvá zakladajú svojim menom osady, neskoršie dediny. Tak dochádza v roku 1792 aj k založeniu dnešných Jánoviec.

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).

Šahy

V malebnom údolí, ktoré zo severu lemuje Krupinská vrchovina, z juhu pohorie Börzsöny, na oboch stranách rieky Ipeľ leží mesto. Na tomto mieste je údolie najužšie: vzdialenosť medzi dvoma pohoriami je necelé 3 kilometre. V strede tohoto údolia tečie Ipeľ. Na brehoch rastúci bohatý porast a blízkosť lesov poskytli ideálne podmienky na usadenie pravekého človeka. Archeologické výskumy dosvedčujú, že už v mladšej dobe kamennej (mladopaleotickej) tu žil človek, a to od potoka Krupinica po Parassu – dnešný priestor colnice slovensko-maďarských hraníc.
Prvá písomná zmienka o jestvovaní osady Saag je z r.1237 v listine Bela IV., napísanej vo Zvolene.