ÚzemnéPlány.sk

Malý Slivník

Župčany

História obce siaha už pred 11. storočie, prvá písomná zmienka je z roku 1248 v latinskej listine.

Župčany už existovali pred 11. storočím, patria k najstarším slovansko-slovenským dedinám, viedla cez ne krajinská cesta od hradu Šariš k obci Svinia smerom na Spiš. Písomná zmienka o tejto ceste je až z roku 1262. V 13. storočí boli Župčany majetkovou súčasťou panstva hradu Šariš a vo vlastníctve uhorských kráľov až do 14. storočia. V 15. a 16. storočí boli ich zemepánmi Šošovci zo Solivaru.

Veľký Šariš

Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp. terase Torysy. V západnej časti je situované v podstate staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou.

Kokošovce - Sigord

Známe lyžiarske a rekreačné stredisko pri Prešove.

Gregorovce

Gregorovce ležia v severovýchodnej časti Šarišskej vrchoviny, v údolí potoka Dzikov, vo výške okolo 320 m. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1248. Do roku 1948 mala obec úradný názov Gergeľak, kedy vznikla najstaršia správa o Gergeľaku, ktorý jestvoval už skôr.

Šarišské Bohdanovce

Šarišské Bohdanovce ležia v Košickej kotline, v dolnej časti údolia východného prítoku Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m.

Zemepisná poloha, názov a rozsah sídliska vedú k názoru, že Bohdanovce jestvovali dávno pred 12. storočím a možno ich zaradiť k najstarším slovanským, resp. slovenským dedinám v okolí.

Aj napriek úbytku sedliackych domácností a znižovaniu počtu domov v druhej polovici 15. a v 16. storočí zostali Bohdanovce aj koncom 16. storočia veľkou dedinou. Mali len poddanské obyvateľstvo.

Petrovany

Obec Petrovany sa nachádza v severnej časti Košickej kotliny, na terase nad východným brehom Torysy v nadmorskej výške 270 m. Košická kotlina je erózno-tektonického pôvodu, vyplnená neogénnymi ílami, pieskovcami a zlepencami. Klimaticky patrí do teplej oblasti.

Z východnej strany kotlinu ohraničuje Slánske pohorie, zo západnej predsunuté pahorkatiny Šarišskej vrchoviny s Čiernou horou v jej južnej časti. Zo severnej strany údolie uzatvárajú vrchy Veľká stráž, Malá stráž a Kapušiansky hradný vrch. Na juhu je kotlina otvorená.

Hlavnú sídelnú os kotliny tvorí údolie rieky Torysy, ktorá preteká údolím a pred reguláciou a vybudovaním ochrannej hrádze tvorila veľké meandre s náplavami usadenín štrkopieskov, hlín, ale aj kamenných nánosov.Petrovany ležia 8 km južne od centra Šariša – Prešova.

Humenné

Mesto Humenné sa nachádza v severovýchodnej časti východného Slovenska, v juhozápadnej časti okresu Humenné, v údolí rieky Laborec, ktorá tečie v časti súbežne so štátnou cestou číslo I/74 a železničnou traťou č.191 (Medzilaborce – Humenné – Michalovce – Trebišov – Michaľany), č.193 (Prešov – Strážske – Humenné), č.196 (Humenné – Stakčín) Zvolen, vo výške 157 metrov nad morom v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina, subprovincia Vonkajšie Východné Karpaty, podcelku Humenské podolie a časti Sokol.

Vyšná Myšľa

Obec Vyšná Myšľa leží na úpätí Slanských hôr medzi riekou Olšavou na mierne sklonenom svahu smerom západným. V okrese Košice – okolie leží v cípe juhovýchodným smerom k hraniciam s Maďarskom. Obec má 937 obyvateľov s počtom domov 293.

Geča

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu 12 km od Košíc.
Z hľadiska administratívno – správneho patrí obec Geča od 1.7.1996 na základe nového územného členenia pod Košický kraj, okres Košice – okolie.

Riešené územie obce Geča je súčasťou regiónu Abov – urbanizačného priestoru sídla Košice a okresu Košice okolie. V užšom rámci tvoria obce Geča, Valaliky a Čaňa aglomerovanú územnú jednotku, v ktorej dochádza k procesu profilácie a rozvoju interakčných komponentov. V širšom kontexte spolupracuje v mikroregióne Hornád 15 obcí. Najdôležitejšie multifunkčné väzby spájajú obec Geča s metropolitným mestom Košice a to jednak na úseku pracovných príležitostí a jednak na úseku zariadení vyššej občianskej vybavenosti. Vlastné katastrálne územie, susedí z južnej strany s katastrálnym územím obce Čaňa, z východnej strany je katastrálne územie obce Nižná Myšľa, zo severu s katastrálnym územím obce Valaliky a katastrálnym územím obce Kokšov-Bakša, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Haniska.