ÚzemnéPlány.sk

Liptovský Hrádok

Liptovský Hrádok – mesto obdarované neuveriteľne štedrým prírodným, kultúrnym a historickým potenciálom a ľudskými zdrojmi v súčasnosti hľadá svoju novú tvár a cestu k naplneniu vízie prosperujúceho a rozvíjajúceho sa centra unikátnych a osobitých foriem cestovného ruchu s priamou väzbou na tradície lesníctva, včelárstva, obchodu, ťažby a spracovania dreva a železnej rudy, pltníctva, rybárstva, podhorských a horských poľnohospodárskych aktivít a remesiel s tým spojených.

Komoča

Pliešovce

Obec Pliešovce sa nachádza na strednom Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Zvolen. Vzdialenosť obce od tohto okresného mesta je cca 20 km. Približne v rovnakej vzdialenosti smerom na juhzápad sa nachádza mesto Krupina.

Bešeňov

Bešeňov sa nachádza v západnej časti Slovenska. Leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu Žitavy, 13 km juhovýchodne od Šurian. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 120 m. n. m. Z hľadiska klímy patrí toto územie do teplej oblasti.

Rastislavice

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Veľký Šariš

Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp. terase Torysy. V západnej časti je situované v podstate staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou.

Sládkovičovo

Mesto Sládkovičovo sa nachádza na brehu rieky Dudváh v regióne Dolné Považie na juhozápadnom Slovensku, vo vzdialenosti 8 km od Galanty a približne 45 km východne od Bratislavy.

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Chľaba

bec Chľaba so 710 obyvateľmi sa nachádza v juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny v oblasti, kde Ipeľ vyúsťuje do Dunaja. Leží 12 km severovýchodne od Štúrova. Jej neveľké územie je ohraničené na severe Kováčovskými kopcami, na východe riekou Ipeľ a na juhu mohutným tokom Dunaja.

Ako jedna z mála obcí na južnom Slovensku sa nachádza v malebnom prostredí Kováčovských kopcov pokrytých listnatými lesmi, ich odlesnenými juhovýchodnými úbočiami vysadenými viničom a ukončenými vysokou sprašovou terasou. Pekná príroda, blízkosť atraktívneho historického mesta Ostrihom a rekreačná oblasť Kováčov ponúkajú dobrú perspektívu na ďalší rozvoj obce v oblasti rekreácie a turistiky.

Chotár obce leží na juhovýchodnom úpätí pohoria Burda a v Podunajskej nížine pri ústí riek Ipľa a Dunaja v nadmorskej výške 101–395 m. Východná časť chotára je nivná rovina medzi tokmi a západná je položená v pohorí, ktoré tvoria andezity a ich vulkanické zvyšky. Juhovýchodné úbočia sú odlesnené. Sú na nich z časti vinohrady, inde je dubový, hrabový a agátový les. Má hnedozemné, hnedé lesné, lužné a nivné pôdy.

Do západnej časti chotára zasahuje národná prírodná rezervácia Kováčovské vrchy–juh (vyhlásená v r. 1966) o celkovej rozlohe 364,14 ha. Rezervácia sa rozprestiera na južných úpätiach sopečného pohoria Burda, ktorého podložie tvoria pyroklastiká andezitov. Nachádza sa tu vzácna xerotermofilná step so vzácnymi lesostepnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Je to najsevernejšia lokalita tzv. panónskej flóry.