Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 06. 2026, meniny má: Dobroslava
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Suchohrad leží na Záhorskej nížine pri rieke Morava. V katastri obce Suchohrad sa nachádzajú viaceré vodné plochy, mŕtve ramená rieky Moravy a to Horné rameno, Dolné rameno, Gríbel, Hlinec, Heštajg.
Suchohrad je dedina na samom západe Záhoria, hneď pri najzápadnejšej obci Slovenska Záhorskej Vsi. Je to dedina pomerne malá, s hrsťou obyvateľov, ktorá predstavuje v súčasnosti 610 duší. Je to taký celkom pekný rad domčekov, kus poľa obklopeného lúkami, mokraďami, lužnými, borovicovými a agátovými lesmi.
Celé územie sa nachádza v CHKO Záhorie. Od roku 1993 sú tu vyhlásené aj dve prírodné rezervácie: Bogdalický vrch a Šmolzie, ktoré patria aj medzi územia európskeho významu podľa Natury 2000.

Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach.

Nie je mnoho miest, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich pahorkoch – na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma.

Obec Kočovce leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej
roviny, na ľavom brehu rieky Váh medzi pohoriami Bielych Karpát a
Považského Inovca.
Tvoria ju tri miestne časti s vlastnou históriou do roku 1960 – Kočovce,
Beckovská Vieska a Rakoľuby.
Obec sa nachádza 8 km východne od okresného mesta Nové Mestonad Váhom,
23 km južne od krajského mesta Trenčín, 23 km severne od kúpeľného
mesta Piešťany.

Handlová je začlenená do Hornonitrianskeho regiónu. Leží
v juhovýchodnej časti, na hlavnej urbanizačnej osi Trenčín –
Bánovce – Prievidza – Handlová – Žiar nad Hronom. Samotné mesto má
tradíciu baníckeho priemyslu.
Leží na strednom Slovensku, približne 10 km od geometrického stredu
Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je
druhým najväčším mestom regiónu Horná Nitra. Je obklopené pohoriami
Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, maď. Máriatölgyes, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 25 229 (2011) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne