Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
631 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
02. 11. 2026
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali
v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti,
významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami.
Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym
centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč,
severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti
Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá
kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného
ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom
Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Handlová je začlenená do Hornonitrianskeho regiónu. Leží
v juhovýchodnej časti, na hlavnej urbanizačnej osi Trenčín –
Bánovce – Prievidza – Handlová – Žiar nad Hronom. Samotné mesto má
tradíciu baníckeho priemyslu.
Leží na strednom Slovensku, približne 10 km od geometrického stredu
Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je
druhým najväčším mestom regiónu Horná Nitra. Je obklopené pohoriami
Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

Oblasť rozprestierajúca sa v strednej časti Hornonitrianskej kotliny pri
úpätí pohoria Malá Magura, na pravom brehu rieky Nitra, má svoje
najstaršie dejiny – geologickú históriu zapísanú kamenným písmom
v horninách a skamenelinách.
Dejiny mesta sú spojené s Bojnickým hradom. Už v prvej písomnej zmienke
o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa spomína
bojnické podhradie „de suburbanis Baimoz…“, čím sa hrad stal
najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Opevnené
hradisko stálo v roku 1113 a o kamennom hrade sú údaje z roku 1302. Bol
aj strediskom náboženského života, pretože cirkevná správa sa ustálila
na kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. V Zoborskej listine
z r. 1113 je už zmienka o fare, kostol sa však spomína až v roku
1244. V listine sa uvádzajú aj liečivé pramene.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne