ÚzemnéPlány.sk

Šarišské Sokolovce

Obec leží na južnom podhorí Čergovského pohoria. Reliéf územia je značne členitý. Nadmorská výška rastie v smere z juhu na sever, od okraja údolia Torysy až po vrch Lysá. Cez obec preteká Veľký potok, ktorý pramení pod Lysou horou v Čergovskom pohorí. Potok má ráz horskej bystriny s rozsiahlym povodím.

Celé katastrálne územie je zaradené do II. a I. pásma ochrany pre vodné zdroje Veľký Šariš, Uzovce a pre potrebu samotnej obce. Katastrálne územie je bohato zalesnené. V lesoch je hojný výskyt zveri, o ktorú sa stará poľovné združenie.

Rybany

Obec Rybany sa rozkladá na ľavom brehu rieky Bebravy, ktorá má na rybianskom území vyrovnaný spád, preto sa kedysi často vylievala.Využívala sa na pohon mlyna, píly, ťažbu piesku, závlahy, máčanie konope, lov rýb i na kúpanie. Najstaršia písomná zmienka o obci Rybany je z roku 1323. Podľa etymológie názvu bola obec osídlená v staroslovenskom období, no archeologické nálezy povodia rieky Bebravy svedčia o osídlení v mladšej dobe kamennej.
Názov obce je pravdepodobne odvodený od činnosti pôvodného obyvateľstva zaoberajúceho sa lovom rýb ( Ryblyen – 1323, Riblen – 1332, Ryblyen–1496, Rybany –1598 )

Prochot

Obec Prochot leží na východnom úpätí Vtáčnika v údolí Prochotského potoka v nadmorskej výške 590 – 620 m. Tok tvorí prirodzenú os obce. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 385 m v údolí Prochotského potoka, najvyšší dosahuje 1274,4 m n. m na kóte Veľká Homôľka .

Podhorie

Obec Podhorie vznikla spojením obcí Teplá a Žakýl a jej katastrálne územie tvoria katastre týchto dvoch obcí. Leží na severnom úpätí Štiavnických vrchov na rozvodí potoka Teplá a potoka Jasenica v nadmorskej výške 590 – 620 m. Oba toky tvoria prirodzenú os obce, časť intravilánu leží na rozvodnici potokov. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 371 m v údolí potoka Jasenica, najvyšší dosahuje 835,81 m n. m na kóte Štálovo.

Nižná Myšľa

Chotár obce sa rozprestiera v JV časti Košickej kotliny, pod masívom Slánskych vrchov a v južnej časti okresu Košice okolie (časťou hranice chotára sa dotýka okresu Košice). Leží na sútoku troch významných riek – Hornád, Torysa a Olšava. Ten ovplyvnil rôzne profilovaný terén. Obec a jej okolie sú významnými archeologickými náleziskami z doby kamennej, ale najmä doby bronzovej, kedy bola jedným z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Pripravuje sa realizácia archeologického skanzenu. Súčasné osídlenie je koncentrované na návrší, dominuje mu kostol.

Nitra

Nie je mnoho miest, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich pahorkoch – na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma.

Nemešany

Obec Nemešany leží v doline Klčovského potoka, na polceste medzi Levočou a Spišským Podhradím. Až dodnes si udržala svoj poľnohospodársky charakter. Poloha obce zabezpečuje vhodné východisko na návštevu Národnej prírodnej rezervácie Sivá Brada alebo prírodnej pamiatky Jazierko na Pažici. V obci sa nachádza lokalita Koscilek, pôvodne stredoveké obývané územie Zalužany, kde sa robili intenzívne archeologické vykopávky.

Nemešany ležia na styku Levočských vrchov s Hornádskou kotlinou v doline Kapustnice. Nadmorská výška v strede obce je 482 m n. m. a v chotári 440 – 800 m n. m. Mierne zvlnená pahorkatina kotliny je na juhu odlesnená, severnú časť siahajúcu do vrchov pokrývajú ihličnaté lesy (smrečiny) a pasienky.

Námestovo

Turistické centrum hornej Oravy, obkolesené horami – Oravskou Magurou a Podbeskydskou vrchovinou. Netradičná poloha na brehu Oravskej priehrady dáva predpoklad širokého športového využitia.

Na ostrove uprostred priehrady sa vypína historický skvost bývalej zatopenej obce Slanica – kostol z 18. storočia. Prírodné prostredie, ktorým preteká rieka Biela Orava, je chránenou krajinnou oblasťou.

Oravská priehrada bola napustená v roku 1953, vody priehrady zatopili 5 obcí a 2/3 Námestova. Z tohoto regiónu pochádzajú významné osobnosti slovenského národa, ako napr. Anton Bernolák, Milo Urban, Ján Vojtaššák a tvoril tu aj P. O. Hviezdoslav.

Matiašovce

Obec Matiašovce leží v doline potoka Rieka. V administratívnych hraniciach obce sa dnes nachádza aj pôvodná osada Potok, ktorá bola založená ako posledná zamagurská osada v roku 1888.
Obec Matiašovce založil v roku 1308 magister Kokoš Berzevici. Prvý raz sa obec spomína v roku 1326 ako súčasť dunajeckého panstva. V 16. storočí boli šoltýsmi Matiašoviec Passuthovci, ktorí pochádzali z Litvy. Keď zomrel posledný šoltýs z toho rodu – Stanislav, funkcia šoltýsov prešla na rodinu Lapšanských, pochádzajúcu z Nižných Lápš, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Passuthovcami. Predpokladá sa, že dedina dostala názov podľa svojho prvého šoltýsa – Matiáša. Obyvatelia obidvoch osád – Matiašoviec a Potoka sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Gotický kostol sv. Petra a Pavla apoštolov sa nachádza hneď vedľa cesty v centre obce a obkolesuje ho stredoveký múr, v ktorom sú umiestnené kaplnky krížovej cesty s maľovanými obrazmi z roku 1835. Vedľa kostola sa nachádza pôvodne renesančná zvonica z konca 16. storočia.

Madunice

Ku kultúrno-historickým hodnotám obce možno zaradiť – faru, kostol, sochu Jána Hollého, Sochu sv. Jána Nepomuckého, súsošie sv. Vendelína, Floriána a Rócha, pomník padlým vojakom v 1. sv. vojne, pamätnú izbu Jána Hollého, oltár v kostole, Madunickú izbu z obdobia po 1. sv. vojne.
V katastri obce sa nenachádzajú žiadne chránené územia prírody, žiadne chránené prírodné zdroje, žiadne ochranné pásma objektov, žiadne ochranné lesy a lesy zvláštneho určenia.
Katastrom obce prechádza celoslovenský biokoridor rieka Váh, ktorý sa dá spolu s miestnymi štrkoviskami zaradiť k hodnotným prírodným celkom.