Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp. terase Torysy. V západnej časti je situované v podstate staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou.
Obec Družstevná pri Hornáde sa nachádza 10 km severozápadne od Košíc v údolí rieky Hornád. Malá Vieska a Tepličany (donedávna aj Kostoľany nad Hornádom) tvoria spoločne obec Družstevná pri Hornáde. Dominantou obce, časti Malá Vieska, je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1433. Obec je splynofikovaná a napojená na verejný vodovod.
Obec Jovsa sa nachádza v okrese Michalovce, v Košickom kraji, 18 km od Michaloviec. Je súčasťou Východoslovenskej nížiny a leží v exponovanom území Zemplínskej šíravy a pohoria Vihorlat. Leží v nadmorskej výške okolo 140 m. Obec obklopujú rozsiahle lesy, ktoré až do 20. storočia vlastnili Sztárayovci. Predpokladá sa, že dedinu Jovsa založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý doklad o dedine je z roku 1418 pod názvom Józa. V polovici 18 storočia bola Jovsa gréckokatolíckou farnosťou. Kostol Panny Márie pochádza z roku 1837 a bol postavený v neskoro klasicistickom štýle. Kazateľnica je z čias výstavby kostola a na parapete nesie vyobrazenie Krista, ktorý káže. . V minulosti bola Jovsa známa ako kúpeľné sídlo s viacerými minerálnymi prameňmi. Kúpele navštevovali len bohatí ľudia až z Prešporku. Počas 2 svetovej vojny boli vypálené.
Poloha obce – Obec leží uprostred Ilavského podolia na terase Váhu v nadmorskej výške 228 m v strede obce a 486 m v chotári. Vytvára samostatný celok medzi Trenčianskou a Žilinskou oblasťou. Je to skupinová cestná dedina, pôvodne sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Bola súčasťou trenčianskeho hradného panstva, neskoršie vo vlastníctve viacerých zemianskych rodín. Obyvateľstvo bolo zväčša poľnohospodárske neskôr s rozvojom priemyslu aj kovoroľnícke. Jej prvá písomná zmienka je spojená s benediktínskym opátstvom na Skalke a v archívnych prameňoch sa uvádza z roku 1224.
Čierne Kľačany ležia v severnej časti Podunajskej pahorkatiny zastúpenej Hronskou pahorkatinou, v tesnej blízkosti Pohronského Inovca. Obec je súčasťou Nitrianskeho kraja. Nachádza sa v okrese Zlaté Moravce a tiež je jednou z členských obcí mikroregiónu „Požitavie – Širočina – záujmového združenia obcí pre CR“, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti Nitrianskeho kraja.
Obec Dolný Chotár leží v Podunajskej nížine pri Čiernej vode. Jej chotár sa nachádza medzi malým Dunajom a doň ústiacou Čiernou vodou. Obec patrí medzi malé lokality.
Jej územie do roku 1960 patrilo do katastrálneho územia Dolných Salíb, od ktorých je vzdialená 18 km. Názov obce skrýva geografickú polohu dnešnej obce od lokality, ku ktorej patrila. Dejiny Dolného Chotára do roku 1960 úzko súvisia s dejinami Dolných Salíb. Po osamostatnení obce bol v obci vybudovaný okrem málotriednej školy aj miestny správny úrad. V roku 1984 obec pripojili k obci Kráľov Brod, od ktorého sa odčlenila na základe rozhodnutia miestnych obyvateľov v roku 1991.
Obec je známa pestovaním ovocia a zeleniny , sú tu dobré podmienky pre rybolov. Rozšírené je poľovníctvo pre zahraničných poľovníkov ako poplatkový odstrel. Obec pre turistov núka prírodné krásy v okolí vodného toku Čierna voda.
Mlynica je malebná pokojná malé obec pod Tatrami, v okrese Poprad. Má len 386 obyvateľov a vznikla v rámci nemeckej kolonizácie Spiša. Ako prvá na Spiši prijala protestantizmus. Po odchode Nemcov v rokoch 1977–45 prišli do obce noví osadníci, pochádzajúci prevažne z Vikartoviec ale tiež zo slovenských obcí na území neďalekého Poľska.
Obec Dunajská Lužná leží 15 km juhovýchodne od Bratislavy a 7 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s Komárnom. Železničná stanica s názvom Nové Košariská je vzdialená od centra obce asi 1,5 km. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja.
Obec Dobrá Niva leží v nadmorskej výške 374 m nad morom. Nachádza sa v Banskobystrickom kraji 13 km južne od Zvolena, v južnej časti Pliešovskej kotliny , v údolí potoka Neresnica. Jej chotár je takmer zo všetkých strán obklopený horami. Na západe a severozápade ju ohraničujú Štiavnické vrchy s najvyšším bodom v chotári Tri kamene(834 m). Na východe a severovýchode je pohorie Javorie s najvyšším bodom v chotári Lomno (908 m). Na juhovýchod je chotár otvorený a pokračuje do severnej časti Pliešovskej kotliny.
Mestské lesy v Bratislave hospodária na ploche 3 100 ha, z ktorých je 2 873 ha lesná pôda. Drevinové zloženie je pestré. Výrazne tu dominujú listnaté stromy.
Územie lesoparku slúži predovšetkým k rekreácii verejnosti a tak je už dlho obľúbeným výletným miestom nielen Bratislavčanov. Je tu mnoho možností ako tráviť voľný čas.
Bratislavský lesopark je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne