ÚzemnéPlány.sk

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Vajkovce

Obec leží na ľavom brehu rieky Torysy v nadmorskej výške 205 m.n.m. v Košickom kraji.

Príroda v okolí obce vytvárajú určité predpoklady na rozvoj agroturistiky.

Trsťany

Prvú písomnú zmienku o obci Trsťany poznáme z roku 1288. Ide v podstate o testament, ktorý si vyhotovil mag. Dionýz, syn Buduna z rodu Aba – vtedajší vlastník obce. Dedinu Trsťany dal svojmu oficiálovi Ladislavovi do konca života. Tento dochovaný písomný záznam je neklamným svedectvom, že Trsťany sú stará dedina, ktorá bola vyvinutá už v druhej polovici 13. storočia, možno skôr.

Šuňava

Obec Šuňava vznikla 1.januára 1974 zlúčením obcí Nižná a Vyšná Šuňava. Členitý chotár obce, ležiacej na pomedzí Liptova a Spiša ovplyvňoval celkový charakter a intenzitu osídlenia od nepamäti. Keďže sa obec nenachádza pri hlavných cestných ťahoch, podarilo sa tu zachovať kus panenskej prírody, ktorá je stále častejšie navštevovaná a vyhľadávaná turistami a vášnivými hubármi. Zaujímavosťou v obci je Park dvoch morí umiestnený na námestí v centre obce.

Suchohrad

Suchohrad leží na Záhorskej nížine pri rieke Morava. V katastri obce Suchohrad sa nachádzajú viaceré vodné plochy, mŕtve ramená rieky Moravy a to Horné rameno, Dolné rameno, Gríbel, Hlinec, Heštajg.

Suchohrad je dedina na samom západe Záhoria, hneď pri najzápadnejšej obci Slovenska Záhorskej Vsi. Je to dedina pomerne malá, s hrsťou obyvateľov, ktorá predstavuje v súčasnosti 610 duší. Je to taký celkom pekný rad domčekov, kus poľa obklopeného lúkami, mokraďami, lužnými, borovicovými a agátovými lesmi.

Celé územie sa nachádza v CHKO Záhorie. Od roku 1993 sú tu vyhlásené aj dve prírodné rezervácie: Bogdalický vrch a Šmolzie, ktoré patria aj medzi územia európskeho významu podľa Natury 2000.

Štefanov

Obec Štefanov leží na styku Chvojnickej pahorkatiny s Borskou nížinou. Podľa klimaticko- geografického členenia patrí do teplej klimatickej oblasti. Povrch obce je pahorkatinový, len v južnej časti, na nive rieky Myjava je rovný, s kolísavou nadmorskou výškou v katastri 170– 300 m.n.m. Stred obce je vo výške 205 m.n.m. Obcou preteká Štefanovský potok. Územie katastra je zväčša poľnohospodársky využívané, z malej časti zalesnené agátovým lesom. Rozloha katastrálneho územia je celistvá od severu na juh v dĺžke 6,6 km a od západu na východ 4,5 km. Hustota osídlenia je približne 73 obyvateľov na km2. Do katastrálenho územia obce patria aj od obce vzdialené menšie usadlosti nazývané – U Božkov, U Hrichu, U Horných. Dominantou obce je neogotický kostol sv. Kataríny z roku 1937.

Spišský Štvrtok

Obec Spišský Štvrtok sa nachádza v Prešovskom kraji, okres Levoča, leží v Hornádskej kotline, Kozích chrbtoch, na okraji Levočských vrchov, v nadmorskej výške 520 – 600m, s rozlohou katastra 1 424 ha a počtom obyvateľov 2 273 (r.2001).
Na križovatke troch hlavných ciest Spiša dominuje silueta troch vzácnych pamiatok, ktoré dokumentujú bohatú históriu obce. Je to kostol sv. Ladislava, kaplnka Zápoľských a budova kláštora minoritov. Neďaleká Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. stor. trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1263. Je bránou do najkrajších častí Slovenského raja.

Sokoľ

Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotlliny v údolí rieky Hornád na neveľkej „náhornej plošine“ nad riekou. Od Košíc je obec vzialená asi 12 kilometrov.

Sokoľ je situovaný v nádhernej okolitej prírode – dominujú jej listnaté, v zanedbateľných plochách aj ihličnaté lesy druhohorných vápencových východných svahov Slovenského rudohoria. Turistickým lákadlom v nich je Kráľova studňa (Kraľova studňa), Vysoký vrch (Visoki verch), Biela skala (Bela skala), Kozie rohy (Koźe rohi), Poddzimalova lúka (Podzimalova luka), či iné miesta. Dôkazom atraktívnosti lokality je množstvo rekreačných a záhradných chát v okolí celej obce. V strede obce sa nachádza malá zvonica, miestnou zaujímavosťou je aj nový cintorín, na ktorom sa pochováva priamo do zeme.

Slavec

Obec Slavec sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras. Úzky kaňon, kde leží obec Slavec a samosprávne k nej patriaca obec Vidová, z východu ohraničuje Silická, zo západu Plešivecká náhorná planina. Obidve planiny skrývajú vo svojom vnútri nespočetné jaskynné systémy, z ktorých Gombasecká jaskyňa, nachádzajúca sa v katastri obce, svojou krásou si vyslúžila hrdí titul „Súčasť svetového dedičstva UNESCO“.

Sikenica

Prvá písomná zmienka o obci Sikenica je z roku 1295. Charakter zloženia obyvateľstva prešiel početnými zmenami zapríčinenými osídľovaním nemeckými baníckymi rodinami z Handlovej (1815). Ako aj presídlením v rámci výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne (1947). Život v obci je ovplyvnený prevažne poľnohospodárstvom- kedysi ju preslávil chov oviec, pestovanie viniča. Niekdajšie oberačky s radosťou očakával aj skladateľ Franz Schubert, ktorý pôsobil v neďalekých Želiezovciach. V miestnej časti Veľký Pesek bola vyšľachtená jedinečná odroda viniča Pesecká leánka známa svojou typickou arómou a vôňou.