ÚzemnéPlány.sk

Vydrník

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na južných svahoch Kozích chrbtov. Do chotára patrí kopec Dzelnik, z ktorého sa naskytá nádherný pohľad na Tatry a Slovenský raj. Bolo tu sídlisko z doby Veľkomoravskej ríše. Z turistického hľadiska má obec význam ako východisko do severnej časti Slovenského raja.

Hatalov

Medzi najhodnotnejšie pamiatky v katastrálnom území obce patria tie, ktoré nie je vidieť a sú ukryté pod vrstvou zeme. Sú to vzácne archeologické náleziská z rôznych časových a historických období. V obci je rímskokatolícky kostol, postavený v rokoch 1969–1972, pred nim je postavený kamenný kríž z roku 1969 a kaplnka so sochou Panny Márie z Medžugoria, postavená v roku 2001.

Bratislava - Nové Mesto - Mestská časť

Nové mesto je jednak mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava III, a jednak katastrálne územie v tejto mestskej časti, tvoriace zhruba jej východnú polovicu. Mestská časť má rozlohu 37,5 km², počet obyvateľov 37 418 a starosta je Ing. Richard Frimmel. Mestská časť sa delí na katastrálne územia: Nové Mesto a Vinohrady.

Poruba

Obec Poruba leží v Hornonitrianskej kotline, severozápadne od Prievidze v nadmorskej výške 414 m. Celý chotár má dĺžku 2 km, nachádza sa vo výške od 360 metrov do 435 metrov nad morom. Katastrálna výmera obce je 15,07 štvorcových kilometrov. Od západu ju obklopuje Strážovská vrchovina s Malou Magurou dosahujúcou výšku 1146 m, zo severu sú južné svahy Malej Fatry s Kľakom (1353 m) a smerom na východ sa tiahne pohorie Žiar so zrúcaninami Vyšehradu (829 m).Smerom juhovýchodným sa tiahne pohorie Vtáčnik (1346 m).

Z Malej Magury je pekný výhľad na nitriansku a rudniansku dolinu, dobre vidieť aj lazy vo Valaskej Belej. Tu sa nachádzala aj podzemná jama „Baba“, ktorá ale pri ťažbe dreva v 1. polovici nášho storočia zanikla. Bola to viditeľná stopa baníctva v dedine. Povesti hovoria o jej niekdajšom podzemnom spojení s bojnickým zámkom.

Malacky

Katastrálne územie Malaciek je situované do centra južnej časti Záhorskej nížiny na nive a terase. Podľa geomorfologického členenia územia Slovenska je zaradené do Borskej nížiny v Záhorskej nížine. Malacky sú významným hospodárskym, administratívnym a kultúrnym strediskom. Rozloha mesta Malacky predstavuje 23,2 km2 v rámci katastrálnych hraníc.

Brzotín

Obec Brzotín je jedno z najstarších sídlisk v Slanskej doline. Donačnú listinu dostala od uhorského kráľa Beleu IV. v roku 1243. Kráľ daroval obec Bebekovcom, od roku 1293 patrila Mariássyovcom. Tí tu postavili na mieste starej pevnosti hrad. V roku 1556 ho dobili Turci, v roku 1573 ho aj zbúrali. Erb obce pochádza z roku 1575 a zobrazuje banícky motív. V stredoveku bola významným šľachtickým sídlom, hospodárskym a obchodným centrom Rožňavskej kotliny. Preslávila sa svojimi baňami na zlato, striebro, antomóm, železo a železiarňou, ktorá zanikla koncom 19. storočia. Po roku 1577 bola tureckými hordami niekoľkokrát vypálená, obyvateľstvo vyhnané a odvlečené do zajatia. V týchto rokoch tureckej nadvlády obec veľmi upadla, počet obyvateľov poklesol na tretinu. Od svojho vzniku bola sídlom šľachtických rodín Máriássyovcov, Hámošovcov, Póschových, Okolicsányiho a neskôr Rákossyho. Veľkostatkári obhospodarovali vyše 60% celkovej poľnohospodárskej plochy. Preslávili sa i mlyny a liehovary veľkostatkárov, ktoré zásobovali celé horné Uhorsko.
V obci je 5 veľkostatkárskych kúrií, ktoré sa postavili koncom 18. a v polovici 19. storočia. S kostolom reformovaných, postaveného začiatkom rokov 1400 sú i dnes dominantou obce. V roku 1866 zásluhou veľkostatkárov obec dostáva elektrinu a poštový úrad, ktorý slúži pre 5 obcí. Veľkým prínosom pre obec a celú dolinu bola výstavba železnice v roku 1873, ktorá významne prispela k rozvoju baníctva, železiarstva a obchodu.

V roku 1976 bola obec integrovaná do blízkej Rožňavy. Tento stav trval 14 rokov, keď sa obec 1. júlom 1990 osamostatnila od Rožňavy.

Plevník- Drienové

Obec Plevník-Drienové sa rozprestiera na ľavom brehu Váhu v južnej časti Bytčianskeho podolia v doline Drienovky. Západnú časť chotára tvoria náplavy Váhu a Drienovky, strednú – pahorkatinnú časť v Manínskych vrchoch tvoria druhohorné horniny s výraznými bradlovými tvrdošmi. Pohorie ,ktoré sa tiahne v katastri obce po jeho ľavej strane patrí do Súľovských vrchov,ktoré sú súčasťou Chránenej krajinej oblasti Strážovské vrchy.

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Nemčice

Obec Nemčice sa geograficky nachádza: 184 metrov nad morom v Podunajskej nížine na Nitrianskej tabuli, 5 km na ZJZ od Topoľčian v doline potok Zľavy.

Pôvod obce Nemčice siaha do Praveku – do mladšej doby kamennej.

Zvolen

Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok.