Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
04. 04. 2026, meniny má: Izidor
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Lučkovce sú miestnou, južnou časťou obce Moravany. Prvá správa o Lučkovciach bola z roku 1418. V 20. stor. sa história prelína s históriou dediny Moravany, ktorej sa stali súčasťou. Novonavrhované lokality bývania a technickej vybavenosti a o športovo relaxačnú plochu v západnej časti zastavaného územia, ktorá je navrhovaná na kat. území obce Horovce.

Veľké Kapušany sa nachádzajú v nadmorskej výške 110 m. Rozloha mesta je 29,61 km2. Mesto leží na Východoslovenskej nížine, medzi riekami Uh, Latorica a Laborec a je centrom regiónu Použie.
Južnú časť mesta zaberá Chránená krajinná oblasť Latorica, ktorej centrálna časť bola v roku 1993 zapísaná medzi medzinárodne významné mokrade (ramsarské lokality). Územie ramsarskej lokality, rovnako ako i územie chránenej krajinnej oblasti je charakteristické lužnými lesmi, sústavou mŕtvych ramien a aluviálnymi lúkami s terénnymi depresiami a močiarmi. Prirodzené lužné lesy reprezentujú komplexy s charakteristickými, dnes už zriedkavými a mimoriadne vzácnymi vodnými a močiarnymi biocenózami.

Dominantu obce Banka tvorí rímskokatolícky kostol sv. Martina, ktorého sviatok sa svätí 11. novembra. Kostol sa spomína už začiatkom 14. storočia a je pravdepodobné, že stojí na mieste staršej stavby.

Na východnom úpätí Slanských vrchov, v Podslánskej pahorkatine, leží v nadmorskej výške 175 m (stred obce) obec Slivník. Pahorkatinu, pokrytú sprašovými uloženinami, na ktorej sa obec rozprestiera, rozčleňujú potoky Roňava a Terebľa. Slivnícky chotár, ktorý sa nachádza na ploche 1131 ha vznikol na východnej strane odlesnením.

Nález z doby bronzovej svedčí o tom, že územie súčasnej dediny Vyšný Čaj bolo osídlené už v dobe predhistorickej. V regióne obcí Vyšný čaj – Nižný Čaj sa našiel aj materiál z obdobia ranného stredoveku a to nádoby z piesočnatej hliny. To jasne svedčí o slovanskom sídlisku, ktoré je datované do 9. storočia.

Obec Nižný Čaj o rozlohe 295 ha sa nachádza na rozhraní Lučenecko-Košickej zníženiny a Maďarsko Sliezskej oblasti na miernych svahoch v pohorí Slanských hôr, leží v údolí malej riečky Olšava, ktorá je prítokom Torysy. Údolie z východnej strany obklopujú Slanské vrchy. Obec je od krajského mesta Košíc vzdialená len približne 12 km. Táto skutočnosť vyzdvihuje význam obce z urbanistického hľadiska.

V 19. storočí tu bola založená železiareň. Najväčší rozmach dosiahla až po roku 1864, keď Ignác Gross začal stavať valcovňu, zlieváreň a neskoršie výrobňu poľnohospodárskeho náradia. Železnú rudu kopali na Mochnatom vrchu a v okolitých kopcoch, troskotvornú hlinku neďaleko Morského oka. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. V roku 1848 sa vyrábali najmä hlavne do pušiek (týždenne asi 100 ks). Každého návštevníka Vihorlatu zaujme nevšedná flóra a fauna bukových lesov a rašelinných či vodných spoločenstiev.

Nachádza sa na južných svahoch podhoria Vihorlatské vrchy v nadmorskej výške 220 až 230 m n. m. v údolí riečky Okna vyvierajúcej v malebnom jazere Morské oko, asi 10 km na sever od okresného mesta. Pri pohľade južným smerom sa pred nami otvára panoráma najsevernejšej časti Potiskej nížiny – Východoslovenskej nížiny.

Obec Vyšné Remety sa nachádza 225 m n.m., na styku severného okraja Potiskej nížiny s Vihorlatom, 11 km od Sobraniec. Obec leží v Podvihorlatskej pahorkatine v údolí Okny. Osídlenie územia pod Vihorlatskými vrchmi je zaznamená z staršieho paleolitu. V období od 9. – 11. storočia územie bolo osídlené slovanskými obyvateľmi s pohanským náboženstvom.

Obec leží vo východnej časti Východoslovenskej roviny na ľavom agradačnom vale rieky Uh v nadmorskej výške 105 – 108 m, 23 km juhovýchodne od okresného mesta Michalovce.
Chotár tvoria mladotreťohorné íly pokryté až 50 m mocnou vrstvou štvrtohorných uloženín. Obec leží v záplavovej oblasti Uhu a Čiernej Vody, ktoré ju každoročne ohrozovali. Vyliate vody tvorili súvislé vodné plochy široké 2 – 5 km a dlhé 10 i viac km. Pri Uhu a jeho mŕtvom ramene Ortov sú zvyšky pôvodného lužného lesa.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne