Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Obec Hôrky – leží 3 km západne od krajského mesta Žiliny v nadmorskej výške 373 m (v strede obce). Katasrálne územie obce má rozlohu 232 hektárov. V obci žije spolu 673 obyvateľov (údaj k 10/2009). Obec sa spomína v roku 1393 ako „CRASNAHORKA“, v roku 1439 „CRASNEHORKY“, v roku 1598 „HUORKY“, v roku 1808 „HURKY“ a od roku 1920 ako Hôrky.
Hlohovec sa rozprestiera v úvaline medzi južným výbežkom predhoria masívu Považského Inovca a časťou Nitrianskej pahorkatiny. Mesto patrí podľa typizácie súčasnej krajiny do mestského typu nížinnej krajiny. Mestom preteká rieka Váh, najdlhšia slovenská rieka. Hlohovec je križovatkou medzi historickými mestami Trnava a Nitra, v tesnej blízkosti svetoznámych kúpeľov Piešťany.
Menšia pôvodne zemianska, neskôr poddanská obec ležiaca asi 5 km východne od Martina. Prvá písomná zmienka je z roku 1355, kedy sa spomína ako Kalnok. Svoj názov získala vďaka mútnej vode potoka.
Krčava, osídlená od veľkomoravskej doby, sa spomína v r. 1302. Služby motoristom, 2 km od hranice s Ukrajinou, poskytuje čerpacia stanica a miestny motorest. V obci so 430 obyvateľmi sa nachádza ZŠ. Raritou je Jeffrejova jedľa, ktorej šišky dorastajú do dĺžky 25 cm.
Obec Nový Ruskov je zložená z dvoch častí – Veľký Ruskov a Malý Obec je od svojho vzniku, aj podľa historických prameňov zväčša poľnohospodárskou. V súčasnosti žije u nás podľa posledného sčítania obyvateľov 643 obyvateľov – z toho 302 mužov a 341 žien. V obci Nový Ruskov sú postavené tri chrámy.Dva sú v Malom Ruskove, a to rímsko-katolický a grecko-katolický. Vo Veľkom Ruskove je postavený grécko-katolícký chrám. . Podľa vzoru chrámu vo Veľkom Ruskove je postavený aj chrám v Canade – Toronte. Postaviť ho dal rodák z Veľkého Ruskova Michal Boleslav Roman. Správca farnosti grécko–katolíckych chrámov bol o. Pavel Dancák a nahradil ho o.Peter Labanič a správca rímsko–kat. chrámu bol o. Štefan Vaňo a nahradil ho o. Juraj Petrík. Obec má v súčasnosti dva kultúrne domy , dom smútku, obecný úrad. V obci sa nachádza aj niekoľko firiem a podnikateľov. Podieľnícke roľnícke družstvo, ktorému predsedal Ing. Štefan Ďurka sa rozpadlo. Pôdu užívajú viaceré firmy.
Orechová leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na jej prechode do odlesnenej pahorkatiny rozčlenenej Orechovským potokom. Stred obce leží v nadmorskej výške 135 m nad morom. Pri Orechovej sa našli črepy slovanskej keramiky pochádzajúcej z 9. a 10. storočia. Keramiku však nemožno vzťahovať k obyvateľom Orechovej, lebo tá vtedy ešte nejestvovala. Obec sa spomína prvýkrát v písomných zmienkach z roku 1299 pod menom Oryhwan. Názov obce sa sa v minulosti viackrát menil , v roku 1439 – Orehwa, v roku 1444 – Orohova, v rokoch 1907 – 1913 – Dióska. Od roku 1945 nesie obec svoj súčasný názov Orechová.
Obec Poruba pod Vihorlatom bola založená na zákupnom práve v roku
1410. Leží na južných pahorkatinách Vihorlatského pohoria. Nadmorská
výška stredu obce je 193 m.
Obec nie je známa iným pomenovaním, ale obyvateľov Poruby občania
okolitých obcí nazývajú „RAKY“ (od názvu obojživelníka). Nie je
možné už teraz s istotou sa dopátrať príčiny tohto pomenovania. V roku
1427 mala obec 18 port, v roku 1828 už 88 domov a 522 obyvateľov. Dnes
má obec 176 budov a 603 obyvateľov. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí
kolonisti. Tí sa po čase odsťahovali bližšie k miestu nálezu železnej
rudy a založili novú obec Remetské Hámre. Tu manufaktúrne vyrábali
železiarenské výrobky až do roku 1922, kedy dielne vyhoreli a už neboli
obnovené.
Bola postavená úzkokoľajová železnička, nielen na zvoz rudy, ale slúžila
aj na odvoz dreva do drevoskladu v Michalovciach.
Malebná obec na východnom Slovensku v okrese Humenné,patriaca do Zemplínskeho regiónu a mikroregiónu Cirocha. Svojou rozlohou 1766 ha a počtom obyvateľov 2350 je najväčšou obcou v okrese Humenné. Nachádza sa v Nízkych Beskydách z juhovýchodnej strany obklopená pohorím Vihorlat a zo severu údolím rieky Cirocha v nadmorskej výške 183m n. m. Stredom obce preteká potok Kamenica, ktorý odvádza vodu zo svahov Vihorlatu.
Naša obec sa nachádza na severnom úpätí pohoria Vihorlatu v malebnom
údolí rieky Kamenica, ktorú však všetci nazývame Rika. Pohorie Vihorlatu
predstavuje začiatok vychodokarpatského sopečného oblúka na území
Slovenska. Pohorie leží na rozhraní Východných a Západných Karpát a je
súčasťou Vihorlatských vrchov.
V roku 1912 postavili v obci na mieste pôvodnej školy školu novú. Budova
školy bola postavená z kameňa. Od roku 1920 sa obec definitívne volá
Kamienka. V roku 1929 bolo v obci jednateľstvo Spolku sv. Vojtecha. Tento
spolok mal za cieľ šíriť medzi ľudom náboženskú literatúru
v slovenskom jazyku a tak popri náboženskom vzdelávaní mal za cieľ aj
upevňovať národné povedomie ľudí.
1.októbra 1933 prevzala štátna správa rozsiahle lesné a poľné majetky od grófa Gejzu Andrássyho. Veľká časť patrila do katastra obce Kamienka. Obhospodarovanie lesných majetkov pripadlo pod Správu Vojenských lesných podnikov. Za tým účelom bola v Kamenici v roku 1934 vybudovaná píla na elektrický pohon, ku ktorej bolo z Vihorlatských lesov dovážané drevo úzkokoľajkou, ktorá siahala od železničnej stanice v Kamenici až do Habeša.V roku 1938 bola v Kamienke dvojtriedna škola a navštevovalo ju 102 (!) žiakov, ktorých vyučovali dvaja učitelia – Imrich Janič a Rozália Zlochová.
Územie Bernolákova bolo osídlené už v období neolitu (novšej doby
kamennej) a v staršej dobe bronzovej.Viac hmotných pamiatok pochádza
z 8.storočia z obdobia slovansko-avarského spolužitia.
Prvé písomné pramene pochádzajú z roku 1209. V tomto roku kráľ Ondrej
II. daroval správcovi Šebešovi obec i panstvo Svätý Jur, ktorého
súčasťou bola i dedina CEKI ( dnešné Bernolákovo ) . Už v roku
1216 mala obec meno CHEKI. V tomto období boli na území dnešného
Bernolákova dve osady ČEKI a LUŽNICA. Obe osady sa neskôr spojili a postupne
sa menil i názov obce ( CSEKLÉSZ , CHECLEZ , CHEKLEZ , ČEKLÝS , ČEKLÍS ).
Nad obcou sa týči Várdomb, na ktorom je štýlovo postavená vodárenská
veža. Pripomína miesto, kde bol okolo roku 1290 vybudovaný Čeklísky hrad.
Začiatkom 18.storočia bol za povstania Františka Rákoczyho II. zničený.
Významnou stavbou bol pôvodný gotický kostol zo 14. storočia, v rokoch
1764 – 1773 bol prestavaný. Zasvätený bol sv. Štefanovi – patrónovi
kostola . Začiatkom 16. storočia má obecný úrad v pečati tri ľalie.
Vtedy sa používalo i krátkodobé pomenovanie DREI LILIEN STADT.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne