ÚzemnéPlány.sk

Ľubietová

Ľubietová sa rozkladá na rozhraní Slovenského rudohoria a stredohoria v rozšírenom údolí potoka Hutná. Má prekrásnu polohu pod severovýchodným výbežkom Poľany – Ľubietovským Veprom – Hrbom, ktorého križovatka súradníc 19 033´ východnej zemepisnej dĺžky a 48 040´severnej zemepisnej šírky je stredom Slovenska. Obec leží v nadmorskej výške 477 m.

Miloslavov

Obec Miloslavov je situovaná 20 km východne od Bratislavy a spadá do okresu Senec. Skladá sa z 2 častí – Alžbetin Dvor a Miloslavov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 2 km. S hlavným mestom Bratislava má vlakové a autobusové spojenie. Leží v nadmorskej výške 127 m. Veľkosť katastra patriaceho obci je 1019,44 ha. Prevažná časť územia je tvorená poľnohospodársky využívanou pôdou, pričom k obci prilieha aj lužný les o výmere 27 ha. Na území obce sa rozkladá vodná plocha – štrkovisko – o výmere 67,45 ha. Na území dnešnej obce Miloslavov existovali pôvodne dve osady: Alžbetin Dvor a Annin Dvor. Ich vznik sa nedá presne objasniť. Územie bolo kráľovským majetkom a patrilo k Bratislavskému hradu

Gaboltov

Jakubov

Záhorácka obec Jakubov leží v nadmorskej výške 154 m na Borskej nížine, asi 34 km od hlavného mesta Bratislavy a 9 kilometrov od Malaciek, v nádhernom prostredí borovicových a listnatých lesov a vodných plôch, v blízkosti rakúskych hraníc, na priamom ťahu z hraničného priechodu Záhorská Ves smerom na Malacky.

Galanta

Galanta (nem. Gallandau, maď. Galánta) je okresné mesto ležiace na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce Nebojsa, Hody a Javorinka. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec Matúškovo. Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí Galanta – Leopoldov a Bratislava – Štúrovo.

Biely Kostol

Obec Biely Kostol sa nachádza v blízkosti mesta Trnava.

Bretejovce

Obec Bretejovce leží v Košickej kotline, v doline Torysy. Spomína sa v roku 1289. Od stredoveku patrila Abovcom, Rozgonyiovcom, Segyeyovcom, Semseyovcom, Péchyovcom a iným zemepánom. Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 mala obec 37 domov a 323 obyvateľov, v roku 1828 50 domov a 383 obyvateľov. V roku 1900 v nej žilo 351 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

Chlebnice

Chotár obce Chlebnice sa nachádza na južnej hranici okresu Dolný Kubín. Z juhozápadu susedí s chotárom obce Malatiná, zo západu s chotárom Pribiša, zo severozápadu s Hornou Lehotou a Sedliackou Dubovou, zo severu s katastrom Dlhej nad Oravou a zo severovýchodu s Krivou. Podstatná časť katastru Chlebníc sa nachádza v oblasti Severných Beskýd a v celku Oravskej vrchoviny.

Reca

História obce Reca je určitou analógiou života človeka. Sú v nej obdobia úspechov, rozkvetu ale i pádov, nešťastí a sklamaní. I keď naša obec vo svojich dejinách nebola veľkou obcou, prostredníctvom schopných a obetavých ľudí vždy a v každom období vytvárala spoločenské a materiálne podmienky, potrebné pre jej rozvoj.

Prvá písomná zmienka o obci je zápis z roku 1256 v súvislosti so sporom o Oľdzu (obec v okrese Dunajská Streda), ktorého účastníkom bol šľachtic Peter Magnus z Rece. Spor bol ohľadom dedičnej pôdy, ktorú vlastnil neoprávnene a obvinení boli i šľachtici z obce Zavar a Jelky. Kráľ Belo IV. im však pôdu ponechal. Spor sa opakoval v roku 1257.

Rastislavice

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.