ÚzemnéPlány.sk

Osturňa

Obec Osturňa je nepísaná kronika ťažkého života v nehostinnom, no krásnom prostredí Spišskej Magury. Je stále živým dôkazom našich dejín, spomienka na našich predkov. Dedinka ignorujúca čas, vysmievajúca sa súčasnej modernej dobe, uponáhľanosti a nezdravému spôsobu života.

Boleráz

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.

Kráľova Lehota

Kráľova Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.

Východná

Územie obce Východná sa rozprestiera vo východnej časti Liptovsko-mikulášskeho okresu a po mestách je jeho najväčšou obcou. Svojou rozlohou 19 350 ha katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe, kde hranicu tvorí majestátny Kriváň. Na juhu do oblasti Nízkych Tatier, kde hranicu tvorí priehyba, na ktorej susedí s horehronskou obcou Heľpa. Západnú a východnú časť územia vypĺňa Liptovská kotlina. Súčasťou obce je aj malá usadlosť Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Selice

Niekdajšie samostatné obce Selice a Šók v období po Viedenskej arbitráži /1938/ pripadli vojnovému horthyovskému Maďarsku. Po obnovení Československa (1945) došlo k zlúčeniu niekdajších sídelných celkov pod spoločným názvom Selice (1947). V roku 1951 vzniklo v obci poľnohospodárske družstvo, ktoré prosperuje aj po transformácii začiatkom 90-tych rokov 20 stor. a pôsobí ako PD Progres so zameraním na intenzifikovanú živočíšnu a rastlinnú výrobu. Obdobie prosperity zaznamenalo v dlhodobom horizonte. V rastlinnej výrobe sa zameriava na pestovanie obilnín a kukurice na báze ich netradičnej bezorebnej sejby. V živočíšnej výrobe uplatňuje moderné metódy spriemyselnenej veľkovýroby – zameriava sa na chov ošípaných, v chove hovädzieho dobytka dosahuje vysokú dojivosť pri výrobe mlieka, resp, venuje sa hydinárskej výrobe na báze odchovu bažantov a divých moriek. Na báze pridruženej poľnohospodárskej výroby a výkupu plodín sa rozvíjalo aj pestovanie zeleniny a ovocia.

Obec mala vypracovaný smerný územný plán spracovaný v roku 1971, ktorý čiastočne urbanisticky usmernil výstavbu v obci, najmä rozsiahlejšiu výstavbu rodinných domov. Z nových budov a zariadení spoločenského významu postavili budovu obecného úradu, budovu novej miestnej školy, materských škôl, ako aj zdravotné stredisko. Plynofikáciu obce ukončili koncom 90-tych rokov 20. stor.

Tomášov

Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.

Horná Súča

Obec Horná Súča je súčasťou Bielych Karpát. Stred obce leží v nadmorskej výške 315 m. Severná a stredná časť územia Hornej Súče je odvodňovaná potokom Súčanky ako pravostranným prítokom Váhu. Menšia južná časť je odvodnená bezmenným potôčikom do riečky Drietomica. Najnižším bodom je údolie riečky Súčanky na východe –290 m nad morom. Najvyšším vrchom je Javorník s nadmorskou výškou 783 m. Hornatinový reliéf okrem neho dotvárajú Čerešienková 758 m, Fornáková 627 m, Chabová 750 m a Košáre 700 m. Horná Súča je charakteristická kopaničiarskym osídlením s piatimi kopanicami – Dúbrava, Závrská, Vlčí Vrch, Trnávka, Krásny Dub a tie menšími rozptýlenými usadlosťami. Výmera obce je 5382 ha.

Soblahov

Obec Soblahov je situovaná do uzavretej samostatnej doliny v bezprostrednom susedstve s mestom Trenčín. Patrí k najstarším osídleným lokalitám na strednom Považí. Obec vznikla v polovici 13. storočia, keď po tatárskom pustošení prebiehalo na kráľovskej pôde oživovanie hospodárskeho života prostredníctvom nových osadníkov, ale ešte predtým ako trenčianske hradné panstvo od roku 1275 spravovali a postupne si ho prisvojili viacerí príslušníci šľachtického rodu Čákovcov, najmä posledný z nich Matúš Trenčiansky ( 1296–1321 ).

Beluša

Beluša, ktorá v ďalšom vývoji v historických prameňoch väčšinou sa uvádza ako „oppidum“, čo znamená opevnené mestečko, do roku 1439 bola súčasťou Trenčianskeho panstva. Po roku 1439 bola už súčasťou Ilavského panstva.

Charakteristickým znakom mestečiek, teda aj Beluše, bola vnútorná samospráva s právom voliť si richtára a mestskú radu. Pokiaľ ide o práva, boli to právo mlynu, právo jatky, právo variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo vypaľovania tehál a napokon právo vydržiavať jarmoky a trhy.

Trenčianske Jastrabie

Prvé písomné zmienky o území Jastrabia máme až z 13. storočia. V chotári obce pravdepodobne existovali dve osady, ktoré sa odlišovali názvami. Z historického a jazykového hľadiska staršou osadou sa javí Višňové, ktorého názov prekryla novšia poľovnícka osada Jastrabie. Višňové je historicky doložené až v druhej polovici 13. storočia ako zaniknutá obec, vzniklo v nižšej a úrodnejšej časti chotára v údolí potoka Svinnica. Vytvorilo sa pri hradskej ceste vedúcej od hradu Trenčín na Hradniansky hrad.