ÚzemnéPlány.sk

Plevník- Drienové

Obec Plevník-Drienové sa rozprestiera na ľavom brehu Váhu v južnej časti Bytčianskeho podolia v doline Drienovky. Západnú časť chotára tvoria náplavy Váhu a Drienovky, strednú – pahorkatinnú časť v Manínskych vrchoch tvoria druhohorné horniny s výraznými bradlovými tvrdošmi. Pohorie ,ktoré sa tiahne v katastri obce po jeho ľavej strane patrí do Súľovských vrchov,ktoré sú súčasťou Chránenej krajinej oblasti Strážovské vrchy.

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Brzotín

Obec Brzotín je jedno z najstarších sídlisk v Slanskej doline. Donačnú listinu dostala od uhorského kráľa Beleu IV. v roku 1243. Kráľ daroval obec Bebekovcom, od roku 1293 patrila Mariássyovcom. Tí tu postavili na mieste starej pevnosti hrad. V roku 1556 ho dobili Turci, v roku 1573 ho aj zbúrali. Erb obce pochádza z roku 1575 a zobrazuje banícky motív. V stredoveku bola významným šľachtickým sídlom, hospodárskym a obchodným centrom Rožňavskej kotliny. Preslávila sa svojimi baňami na zlato, striebro, antomóm, železo a železiarňou, ktorá zanikla koncom 19. storočia. Po roku 1577 bola tureckými hordami niekoľkokrát vypálená, obyvateľstvo vyhnané a odvlečené do zajatia. V týchto rokoch tureckej nadvlády obec veľmi upadla, počet obyvateľov poklesol na tretinu. Od svojho vzniku bola sídlom šľachtických rodín Máriássyovcov, Hámošovcov, Póschových, Okolicsányiho a neskôr Rákossyho. Veľkostatkári obhospodarovali vyše 60% celkovej poľnohospodárskej plochy. Preslávili sa i mlyny a liehovary veľkostatkárov, ktoré zásobovali celé horné Uhorsko.
V obci je 5 veľkostatkárskych kúrií, ktoré sa postavili koncom 18. a v polovici 19. storočia. S kostolom reformovaných, postaveného začiatkom rokov 1400 sú i dnes dominantou obce. V roku 1866 zásluhou veľkostatkárov obec dostáva elektrinu a poštový úrad, ktorý slúži pre 5 obcí. Veľkým prínosom pre obec a celú dolinu bola výstavba železnice v roku 1873, ktorá významne prispela k rozvoju baníctva, železiarstva a obchodu.

V roku 1976 bola obec integrovaná do blízkej Rožňavy. Tento stav trval 14 rokov, keď sa obec 1. júlom 1990 osamostatnila od Rožňavy.

Poruba

Obec Poruba leží v Hornonitrianskej kotline, severozápadne od Prievidze v nadmorskej výške 414 m. Celý chotár má dĺžku 2 km, nachádza sa vo výške od 360 metrov do 435 metrov nad morom. Katastrálna výmera obce je 15,07 štvorcových kilometrov. Od západu ju obklopuje Strážovská vrchovina s Malou Magurou dosahujúcou výšku 1146 m, zo severu sú južné svahy Malej Fatry s Kľakom (1353 m) a smerom na východ sa tiahne pohorie Žiar so zrúcaninami Vyšehradu (829 m).Smerom juhovýchodným sa tiahne pohorie Vtáčnik (1346 m).

Z Malej Magury je pekný výhľad na nitriansku a rudniansku dolinu, dobre vidieť aj lazy vo Valaskej Belej. Tu sa nachádzala aj podzemná jama „Baba“, ktorá ale pri ťažbe dreva v 1. polovici nášho storočia zanikla. Bola to viditeľná stopa baníctva v dedine. Povesti hovoria o jej niekdajšom podzemnom spojení s bojnickým zámkom.

Hatalov

Medzi najhodnotnejšie pamiatky v katastrálnom území obce patria tie, ktoré nie je vidieť a sú ukryté pod vrstvou zeme. Sú to vzácne archeologické náleziská z rôznych časových a historických období. V obci je rímskokatolícky kostol, postavený v rokoch 1969–1972, pred nim je postavený kamenný kríž z roku 1969 a kaplnka so sochou Panny Márie z Medžugoria, postavená v roku 2001.

Nižný Čaj

Obec Nižný Čaj o rozlohe 295 ha sa nachádza na rozhraní Lučenecko-Košickej zníženiny a Maďarsko Sliezskej oblasti na miernych svahoch v pohorí Slanských hôr, leží v údolí malej riečky Olšava, ktorá je prítokom Torysy. Údolie z východnej strany obklopujú Slanské vrchy. Obec je od krajského mesta Košíc vzdialená len približne 12 km. Táto skutočnosť vyzdvihuje význam obce z urbanistického hľadiska.

Slivník

Na východnom úpätí Slanských vrchov, v Podslánskej pahorkatine, leží v nadmorskej výške 175 m (stred obce) obec Slivník. Pahorkatinu, pokrytú sprašovými uloženinami, na ktorej sa obec rozprestiera, rozčleňujú potoky Roňava a Terebľa. Slivnícky chotár, ktorý sa nachádza na ploche 1131 ha vznikol na východnej strane odlesnením.

Banka

Dominantu obce Banka tvorí rímskokatolícky kostol sv. Martina, ktorého sviatok sa svätí 11. novembra. Kostol sa spomína už začiatkom 14. storočia a je pravdepodobné, že stojí na mieste staršej stavby.

Moravany - Lučkovce - Miestna časť

Lučkovce sú miestnou, južnou časťou obce Moravany. Prvá správa o Lučkovciach bola z roku 1418. V 20. stor. sa história prelína s históriou dediny Moravany, ktorej sa stali súčasťou. Novonavrhované lokality bývania a technickej vybavenosti a o športovo relaxačnú plochu v západnej časti zastavaného územia, ktorá je navrhovaná na kat. území obce Horovce.

Úbrež

Nadmorská výška riešeného územia sa pohybuje v rozmedzí od 112 m.n.m. (južná časť) po 182 m.n.m. (severná časť). Katastrálne územie riešeného územia má celkovú výmeru 1742,83 ha. Medzi najvýraznejšie dominanty obce môžeme zaradiť gréckokatolícky chrám „Zoslanie Svätého Ducha“, rímskokatolícky kostol sv. „Štefana“ z roku 1863, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Obe stavby sú lokalizované už spomínanej centrálnej časti obce. Medzi novodobé dominanty patrí aj pravoslávny chrám „Zoslanie Svätého Ducha“.