ÚzemnéPlány.sk

Kechnec

Kechnec leží v okrese Košice-okolie, blízko hranice s Maďarskom. V katastri obce sa nachádza nový a prosperujúci priemyselný park. Väčšinu projektov obec zrealizovala prostredníctvom neho. Okrem ekonomického prínosu má stavebná spoločnosť pozitívny vplyv aj na znižovanie nezamestnanosti, nakoľko jej zamestnancami sú práve nezamestnaní obyvatelia z obce Kechnec.

Rozvoj obce je založený na komplexnom prístupe a zohľadňuje všetky zložky spoločnosti – deti a mládež, populáciu v produktívnom veku, dôchodcov. Cieľom je vytvárať podmienky pre plnohodnotný život všetkých občanov – študentov, podnikateľov, investorov, dôchodcov, ale i návštevníkov obce.

Geča

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu 12 km od Košíc.
Z hľadiska administratívno – správneho patrí obec Geča od 1.7.1996 na základe nového územného členenia pod Košický kraj, okres Košice – okolie.

Riešené územie obce Geča je súčasťou regiónu Abov – urbanizačného priestoru sídla Košice a okresu Košice okolie. V užšom rámci tvoria obce Geča, Valaliky a Čaňa aglomerovanú územnú jednotku, v ktorej dochádza k procesu profilácie a rozvoju interakčných komponentov. V širšom kontexte spolupracuje v mikroregióne Hornád 15 obcí. Najdôležitejšie multifunkčné väzby spájajú obec Geča s metropolitným mestom Košice a to jednak na úseku pracovných príležitostí a jednak na úseku zariadení vyššej občianskej vybavenosti. Vlastné katastrálne územie, susedí z južnej strany s katastrálnym územím obce Čaňa, z východnej strany je katastrálne územie obce Nižná Myšľa, zo severu s katastrálnym územím obce Valaliky a katastrálnym územím obce Kokšov-Bakša, zo západnej strany s katastrálnym územím obce Haniska.

Spišské Podhradie

Spišské Podhradie je dnes malým provinčným mestečkom, ktoré má okolo 3800 obyvateľov. Má však fantastickú polohu. Leží v údolí medzi dvoma monumentmi minulosti, ktoré sa naň akoby dívali zvrchu. Na jednej strane na travertínovom brale je zrúcanina mohutného Spišského hradu, na opačnej strane, na menšom vršku, sa týčia dve veže Spišskej Kapituly, ktorá je dodnes centrom duchovnej moci, sídlom Spišského biskupstva.

Rabčice

Nad obcou sa hrdo týči majestátna Babia Hora. Katastrálne územie obce má rozlohu 2218 ha a jeho osídlenie je sústredené do intravilánu obce s reťazovou kolonizačnou zástavbou pozdĺž celej obce. Dominantné zastúpenie v štruktúre pôdneho fondu majú lúky, ktoré pokrývajú 943 ha, čo z celkovej výmery katastrálneho územia predstavuje 43%. Hneď za tým nasledujú lesy, ktoré pokrývajú 891 ha. V drevinovom zložení lesov i dominujú predovšetkým ihličnaté dreviny ako jedľa, borovica a smrek. Popri vodných tokoch sa vyskytujú porasty vŕb a jelší. Za dôkaz právneho vzniku Rabčíc sa považuje listina datovaná v Bytčí z roku 1616. K 1.5.2009 je v obci evidovaných 1931 obyvateľov a 596 súpisných čísiel, z toho cca 400 obývaných rodinných domov, 60 chát a chalúp, ostatné tvoria garáže a neobývané rodinné domy.

Štrba

Podtatranská obec Štrba, ležiaca na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške 829 metrov, je jednou z najvyššie položených obcí na Slovensku. Z obce sa vám naskytne jedinečný pohľad na panorámu Vysokých Tatier na severe i hrebene a hlboké lesy Nízkych Tatier na južnom horizonte.

Hrubý Šúr

Obec Hrubý Šúr leží v malebnom prostredí Podunajskej nížiny, 25 km východne od Bratislavy a 6 km južne od okresného mesta Senec. Táto obec, ktorá má momentálne 672 obyvateľov, sa rozprestiera na nízkom priečnom vale Malého Dunaja v nadmorskej výške 126 m medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom, na štátnej ceste druhej triedy Senec – Šamorín a na rozhraní okresov Galanta, Senec a Dunajská Streda.

Važec

Rázovitá podtatranská obec Važec leží v strede Podtatranskej kotliny pod majestátnym Kriváňom. Meno má od rieky Váh, ktorá preteká obcou. Tieto národné symboly zdobia erb Važca.
Návštevám najmä z Tatier sa teší Važecká jaskyňa s nálezmi jaskynného medveďa. V zime pulzuje lyžiarske stredisko, ktoré je súčasťou obce.
Obec má dobré komunikačné spojenia cestné i vlakové najmä do Tatier. Aj turistické chodníky spájajú obec s Tatrami aj s údolím Čierneho Váhu. Obec má dobré podmienky ubytovania s rozvinutou obchodnou sieťou.
V obci sú pamätníky na strádania v boji za slobodu. Aj vojenský cintorín vyzýva na pokoru.

Kalinkovo

Obec, ktorá má približne 1000 obyvateľov leží 17 km juhovýchodne od Bratislavy v západnej časti Žitného ostrova. Blízkosť vodnej plochy zdrže vodného diela Gabčíkovo a príjemné prostredie menia poľnohospodársku obec na prímestsko-rekreačnú zónu mesta Bratislavy, ktorej obyvatelia aj tu hľadajú oddych a rekreáciu.

Bratislava - Devín - Mestská časť

Devín je jedna z najmenších mestských častí hlavného mesta Slovenskej Republiky – Bratislavy. Rozprestiera sa na sútoku riek Moravy a Dunaj, v mieste prielomu Dunaja cez karpatské pohorie. Od centra Bratislavy je vzdialená 10km, na protiľahlom brehu Dunaja leží rakúske mestečko Hainburg.
Devín bol k Bratislave pričlenený 1. apríla 1946 na základe Uznesenia zboru povereníkov zo dňa 21. decembra 1945. Spolu s Devínom sa Bratislava týmto uznesením rozšírila aj o Vajnory, Raču, Petržalku, Prievoz, Lamač a Dúbravku. Rozloha mestskej časti je 13 964 197 m2, hustota obyvateľstva je 74 obyvateľov/km2, nadmorská výška obce je 158 m/n.m., prvá písomná zmienka o rovnomennej obci siaha do roku 1327.

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.