ÚzemnéPlány.sk

Zohor

Obec sa nadchádza približne 30 km severo-západne od Bratislavy. V roku 2003 mala obec 3178 obyvateľov. Chotár obce bol osídlený už od staršej doby bronzovej. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1314, kedy sa ako rybárska osada spomína pod názvom Sahur. V polovici 16. storočia Zohor doosídlili Chorváti. Od roku 1466 je uvádzané dnešné pomenovanie obce – Zohor.

Suchohrad

Suchohrad leží na Záhorskej nížine pri rieke Morava. V katastri obce Suchohrad sa nachádzajú viaceré vodné plochy, mŕtve ramená rieky Moravy a to Horné rameno, Dolné rameno, Gríbel, Hlinec, Heštajg.

Suchohrad je dedina na samom západe Záhoria, hneď pri najzápadnejšej obci Slovenska Záhorskej Vsi. Je to dedina pomerne malá, s hrsťou obyvateľov, ktorá predstavuje v súčasnosti 610 duší. Je to taký celkom pekný rad domčekov, kus poľa obklopeného lúkami, mokraďami, lužnými, borovicovými a agátovými lesmi.

Celé územie sa nachádza v CHKO Záhorie. Od roku 1993 sú tu vyhlásené aj dve prírodné rezervácie: Bogdalický vrch a Šmolzie, ktoré patria aj medzi územia európskeho významu podľa Natury 2000.

Stupava

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti. Neskôr sa toto územie stalo barbarským susedom Rímskeho impéria. Pri dobývaní Európy sa Rimania zastavili na strednom toku Dunaja. Na obsadenom území vznikla provincia Panónia. Z dnešného územia Slovenska bola jej súčasťou len zadunajská časť Bratislavy. Aj na druhej strane rieky vybudovali niekoľko vojenských táborov a civilných stavieb. Pozornosť venovali predovšetkým zabezpečeniu hraničného pásma zvaného Limes Romanus. Prvým miestom na slovenskom brehu, ktoré Rimania obsadili bol zrejme Devín.

Láb

Dedinka, ktorá sa rozprestiera v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek. Obec s dlhou históriou umiestnená v krásnom kraji pod Pajštúnom s množstvom pamiatok, zvykov a tradícií. Stred obce leží vo výške 141 – 160 m.n.m. V obci žije 1401 obyvateľov a má rozlohu 2 785 ha. Počet obytných domov 472.

VÚC Bratislavský kraj

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2 053 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest – podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja. Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny.

Pezinok

Pezinok leží 18 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch katastrálnych územiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na úpätí Malých Karpát, vo výške 156 m n. m. Je okresným mestom, súčasťou Bratislavského kraja. Susedí s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava. Pezinok síce nemá priamy styk so štátnou hranicou, ale najbližší hraničný priechod do Rakúska je vzdialený iba 25 km, do Maďarska približne rovnako.

Pezinok je staré vinohradnícke mesto chránené oblými svahmi Malých Karpát, ktoré sú od nepamäti nemými spoločníkmi jeho bohatej histórie. Blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ľahká dostupnosť cestnou a železničnou dopravou, pretrvávajúca tradícia vinohradníctva a vinárstva, ako aj špecifická gastronómia sú stále väčším lákadlom pre turistov a každodenných návštevníkov mesta.