ÚzemnéPlány.sk

Zázrivá

Zázrivá leží v malebnom prostredí severného Slovenska na území dolnej Oravy, kde jej územie zasahuje do troch horských celkov – Kysuckej vrchoviny, Oravskej Magury a Malej Fatry. Dominantou nad Zázrivou je známy Veľký Rozsutec 1610 m. n. m. a Malý Rozsutec 1343 m. n. m. Nadmorská výška Zázrivej je 600 m.n.m.
Je tu množstvo lúk, pasienkov, ale aj ostrých zrázov, vodopádov, jazierok, potôčikov, obkolesená lesmi smrekovými i bukovými ba aj kosodrevinou. Zázrivá sa skladá z 11 dolín: Biela, Plešivá, Dolina, Ráztoky, Grúne, Petrová, Demkovská, Havrania, Kozínska, Končitá, Ústredie. Každá z týchto dolín ponúka výnimočné zážitky oravskej prírody. V niektorých častiach zázrivských osád môžete natrafiť na ozajstný oravský salaš, kde sa spracuváva ovčie mlieko.

Pucov

Najstaršie stopy svedčiace o pobyte človeka v miestach, kde sa nachádza dnešný Pucov, pochádzajú z praveku. Náhodne sa našli viaceré nálezy (kamenné nástroje i neskôr vyrobené bronzové predmety).

Dolný Kalník

Menšia pôvodne zemianska, neskôr poddanská obec ležiaca asi 5 km východne od Martina. Prvá písomná zmienka je z roku 1355, kedy sa spomína ako Kalnok. Svoj názov získala vďaka mútnej vode potoka.

Vysoké Tatry - Dolný Smokovec

Najväčšie tatranské stredisko liečby ochorení dýchacích ciest a pľúc u detí. Keďže je toto prioritnou funkciou osady, až neskôr sa v časti Pod lesom začala výstavba bytových domov, takže je tu zázemie pre bývanie ľudí pracujúcich v tatranských zariadeniach. To dalo osade charakter turistického východiska do lyžiarskych stredísk a dolín centrálnej časti Vysokých Tatier.

Ako jediný zo Smokovcov neleží pri Ceste slobody a stavebne sa ešte nespojil so vzniknutou aglomeráciou. Názov osady napovedá, že leží nižšie ako susedné tatranské osady. Je situovaný bokom od cesty medzi Popradom a Starým Smokovcom, nachádza sa asi o dva kilometre od jej napojenia na Cestu slobody.

Záhorce

Zdrojom na zostavenie tejto histórie bola predovšetkým kronika Záhoriec, ktorú dlhé roky viedla pani Eva Pohanková, a informácie, ktoré nám poskytol pán starosta, ktoré získal vlastnou iniciatívou.

Obec Záhorce patrí k starým sídlam. Nachádza sa v blízkosti dôležitej križovatky ciest na strednej časti toku rieky Ipeľ, ktorý v minulosti plnil významnú komunikačnú a obchodnú úlohu. Jej dnešné územie zahŕňa i dve bývalé samostné obce Selešťany a Podlužany.

Číčov

Chotár obce leží v nadmorskej výške 111 – 114 m v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova na mladom agradačnom vale rieky Dunaj. Zväčša odlesnený chotár tvoria mladšie treťohorné piesky a štrky, na ktorých sú štvrtohorné dunajské uloženiny. Odvodňujú ho kanály, na juhozápade tečie rieka Dunaj, pri ktorej je lužný les (vŕby, topole, brest, javor). Má nivné a lužné pôdy. V chotári obce leží majer Kereszt, zaniknutá samota Kécs, zaniknutá obec Erecs.

Obec s 1330 obyvateľmi leží 22 km západne od Komárna v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova. Krásne prírodné prostredie, kultúrne pamiatky a možnosť rozvoja turistiky a vodných športov dáva obci dobré predpoklady na sľubný rozvoj.

Významná je štátna prírodná rezervácia Číčovské mŕtve rameno Lion a chránené územie Hamský luh.

Boleráz

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.

Modrý Kameň

Hradný areál tvorí zrúcanina gotického hradu z 12. storočia a barokový kaštieľ z roku 1730, ktorý je sídlom múzea. Súčasťou barokového kaštieľa je kaplnka sv. Anny pristavená v roku 1759. Spolu s blízkou Kalváriou, chráneným náleziskom – Modrokamenská lesostep a Gaštanicou tvorí zaujímavý historicko-kultúrny celok poskytujúci návštevníkom príjemný zážitok i oddych.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.