Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
15. 12. 2025, meniny má: Ivica
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Obec Cífer spolu s pridruženými časťami Pác a Jarná je najväčšou obcou Trnavského okresu. Leží v jej juhozápadnej časti. V čase posledného sčítania obec tvorilo 1050 domov a žilo v nej 3806 obyvateľov. Jeho katastrálne územie má rozlohu 2234 ha (bez Jarnej a Páce).

Mesto Sečovce leží na hlavnom dopravnom ťahu prechádzajúcom cez Dargovský priesmyk, približne 36 km východne od Košice. Mesto sa rozkladá na prechode Východoslovenskej pahorkatiny a Východoslovenskej nížiny, v blízkosti Slanských vrchov.
Mestom preteká potok Trnávka, na ktorý sa v juhozápadnej časti mesta napája menší potok Trnava. Taktiež sa na jej severnom toku, na hranici katastrálneho územia s obcou Trnávka nachádza vodná nádrž Sečovce. Medzi prítoky Trnávky patrí aj Weissov kanál a Albinovský kanál.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 v gotickom slohu. Medzi významnejšie sakrálne pamiatky patrí aj gotický náhrobok a kaplnka z 18. storočia na miestnom cintoríne a kamenný kríž z roku 1888 v mestskej časti Albinov.

Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.

Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu

Pezinok leží 18 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch katastrálnych územiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na úpätí Malých Karpát, vo výške 156 m n. m. Je okresným mestom, súčasťou Bratislavského kraja. Susedí s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava. Pezinok síce nemá priamy styk so štátnou hranicou, ale najbližší hraničný priechod do Rakúska je vzdialený iba 25 km, do Maďarska približne rovnako.
Pezinok je staré vinohradnícke mesto chránené oblými svahmi Malých Karpát, ktoré sú od nepamäti nemými spoločníkmi jeho bohatej histórie. Blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ľahká dostupnosť cestnou a železničnou dopravou, pretrvávajúca tradícia vinohradníctva a vinárstva, ako aj špecifická gastronómia sú stále väčším lákadlom pre turistov a každodenných návštevníkov mesta.

Mesto Sereď leží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Váh, dnes už zregulovaný, v Seredi opúšťal brehy zovreté z oboch strán pahorkatinou a rozlieval sa do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Na jednom z mnohých ostrovov vznikol hrad strážiaci brod, ktorý, ako naznačujú niektoré zmienky v starých kronikách, tam musel stávať už v 9. storočí. V stredoveku sa na mieste brodu začali stavať drevené mosty spájajúce vážske ostrovy a pôvodne zemno – valové drevené hradisko sa zmenilo na mocný hrad Šintava.

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

Mesto Holíč leží na Západnom Slovensku v regióne Záhorie, 88 km severne od hlavného mesta SR Bratislavy, v severnej časti Trnavského samosprávneho kraja, 72 km severozápadne od krajského mesta Trnava. Administratívne je začlenené v okrese Skalica, od okresného mesta je vzdialené 7 km juhozápadným smerom.

Hlohovec sa rozprestiera v úvaline medzi južným výbežkom predhoria masívu Považského Inovca a časťou Nitrianskej pahorkatiny. Mesto patrí podľa typizácie súčasnej krajiny do mestského typu nížinnej krajiny. Mestom preteká rieka Váh, najdlhšia slovenská rieka. Hlohovec je križovatkou medzi historickými mestami Trnava a Nitra, v tesnej blízkosti svetoznámych kúpeľov Piešťany.

Spišská obec Jamník sa rozprestiera na ploche cca. 814 ha v južnej časti Hornádskej kotliny v doline potoka Jamníček. V obci žije 1122 obyvateľov v 318 rodinných domoch a dvoch bytových domoch. Národnostné zloženie obyvateľov obce je rovnorodé. Väčšina obyvateľov uvádza slovenskú národnosť.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne