ÚzemnéPlány.sk

Kráľovský Chlmec

Mesto Kráľovský Chlmec leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, ako aj z juhu hranica s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou. Mesto je prirodzeným centrom Medzibodrožia, čoho dôkazom je, že v roku 1960 bolo okresným mestom a do roku 1996 centrom celého obvodu. Aj v súčasnosti je dôležitým strediskom diania, predovšetkým svojimi školami, zdravotníctvom, inštitúciami a službami. Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcoch. Má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80% tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti. Z hľadiska vierovyznania je najviac rímsko katolíkov, nasledujú reformovaní a grécko katolícky veriaci. Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.

Vranov nad Topľou

Vranov nad Topľou je mesto ležiace v Prešovskom kraji. Mestom preteká rieka Topľa.

Hlohovec

Hlohovec sa rozprestiera v úvaline medzi južným výbežkom predhoria masívu Považského Inovca a časťou Nitrianskej pahorkatiny. Mesto patrí podľa typizácie súčasnej krajiny do mestského typu nížinnej krajiny. Mestom preteká rieka Váh, najdlhšia slovenská rieka. Hlohovec je križovatkou medzi historickými mestami Trnava a Nitra, v tesnej blízkosti svetoznámych kúpeľov Piešťany.

Spišské Podhradie

Spišské Podhradie je dnes malým provinčným mestečkom, ktoré má okolo 3800 obyvateľov. Má však fantastickú polohu. Leží v údolí medzi dvoma monumentmi minulosti, ktoré sa naň akoby dívali zvrchu. Na jednej strane na travertínovom brale je zrúcanina mohutného Spišského hradu, na opačnej strane, na menšom vršku, sa týčia dve veže Spišskej Kapituly, ktorá je dodnes centrom duchovnej moci, sídlom Spišského biskupstva.

Martin

Martin (do roku 1950: Turčiansky Svätý Martin, maď. Turócszentmárton, nem. Turz-Sankt Martin, lat. Sanctus Martinus / Martinopolis) je mesto na severe Slovenska. Nachádza sa asi 25 kilometrov juhovýchodne od Žiliny a 170 kilometrov severovýchodne od Bratislavy, v Žilinskom kraji. Leží v Turčianskej kotline na rieke Turiec, pod výbežkami Malej Fatry. Je to historické centrum Turca a okresné mesto.

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Košice - západ - Mestská časť

Mestská časť Košice – Západ má rozlohu 5,32 km² a počtom obyvateľov 42 150 je najväčšou MČ v Košiciach. Nachádza sa na západ od centrálnej mestskej zóny a tvorí jeden z jej sídliskových satelitov.
Výstavba sídliska s prívlastkom Terasa alebo inak Nové Mesto sa začala v polovici šesťdesiatych rokov v spojitosti s výstavbou Východoslovenských železiarní. Celá mestská časť je rozdelená na osem územných celkov – Lunikov ktorých centrum tvorí obchodné stredisko, priľahlá zeleň a fontány.

Deviatym a najmladším zastavaným územím je lokalita individuálnej bytovej výstavby v ktorej sa nachádza cca 200 rodinných domov. Územím zároveň vedie cesta I. triedy E50, ktorá má význam pre medzinárodnú dopravu.
Bývanie v mestskej časti Košice – Západ, s počtom cca 15000 bytových jednotiek zabezpečuje kvalitné bývanie všetkým generáciám obyvateľov hlavne vďaka kompletnej vybavenosti i blízkosti centra mesta. Rozvinutá cestná sieť zabezpečuje v mestskej časti dopravu a dostupnosť všetkými smermi v rámci územia mesta a jeho okolia.
Sídlisko Terasa napriek svojmu obytnému charakteru , má svoje oddychové zóny a parky s množstvom zelene. V mestskej časti sa nachádza i najväčšie miestne trhovisko, ktoré je tradične využívané na predaj ovocia a zeleniny, kvetov i iných produktov.

Bratislava - Petržalka - Mestská časť

Severná časť Petržalky patrí do plánovaného projektu celomestského centra Bratislavy, kam patrí aj nábrežie Dunaja na jeho ľavom brehu. V tejto časti Petržalky prebieha intenzívna výstavba nových moderných budov, predovšetkým v okolí Einsteinovej ulice. Premena najväčšieho sídliska na moderné mesto sa dosahuje urbanizáciou aj okolia hlavných ťahov Panónskej a Dolnozemskej. Do budúceho celomestského centra patrí predovšetkým nezastavané územie medzi Novým mostom a Starým mostom, kde je naplánovaná rozsiahla výstavba, ktorá má premeniť túto časť na atraktívne korzo.V roku 2006 sa v týchto oblastiach nachádzala divoká zeleň, predovšetkým zvyšok lužných lesov, ktoré by bolo treba vyrúbať, s čím nesúhlasí veľa obyvateľov. Od roku 2008 sa plánuje začiatok výstavby zóny Petržalka City, ktorá má radikálne pretvoriť centrum tejto mestskej časti, pričom projekty počítajú s výstavbou vysokopodlažnej aj nízkopodlažnej zástavby a novou zeleňou a parkami. Dotknutá oblasť sa nachádza v okolí plánovanej električkovej trate pri Chorvátskom ramene.

Rožňava

V údolí rieky Slanej, medzi svahmi Slovenského Rudohoria a planinami Slovenského krasu leží Rožňava – mesto slávnych tradícií baníctva, školstva a remesiel, biskupské sídlo, administratívne a kultúrne centrum horného Gemera. Od roku 1775 je Rožňava rímsko-katolíckym biskupským sídlom a po stáročia domovom slovensky, maďarsky a predtým aj nemecky hovoriaceho obyvateľstva.

VÚC Bratislavský kraj

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2 053 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest – podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja. Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny.