ÚzemnéPlány.sk

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

VÚC Trnavský kraj

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

Štefanovičová

Obec vznikla 1938 zlúčením osád Dolný a Horný Taráň. Osídlenie v eneolite. Cyklistická doprava v obci vybudovaná nie je. V budúcnosti je predpoklad jej rozvoja len v rámci mikroregiónu Cedron. Cez sídelný útvar neprechádza železničná doprava. Najbližšia železničná stanica je v Nitre. Verejná vodovodná sieť je vybudovaná vo všetkých 3 častiach obce Štefanovičová – až po časť Dolný Taraň. Obec Štefanovičová a jej priľahlé miestne časti nemajú vybudovanú kanalizačnú sústavu a ČOV. Zásobovanie teplom obce Štefanovičová charakterizuje decentralizovaný spôsob a to hlavne vykurovanie rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti naftovým zemným plynom.

Vráble

Vráble sú mesto ležiace v Nitrianskom kraji. V meste je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1901 a kaplnka sv. Urbana.

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Podhorany

Obec Podhorany sa nachádzajú asi 15 km na sever až severo-severo-východ od Nitry. Podhorany ležia v Nitrianskej pahorkatine v Zoborskej skupine Tríbeča, pod severnými svahmi Zobora.

Kolíňany

Obec Kolíňany je jedna z najstarších a najrázovitejších dedín Podzoborskej oblasti. Leží 13 km severovýchodne od Nitry pri zlatomoraveckej ceste pod vrchom Žibrica. Zo spomínanej cesty sa nedá prehliadnuť románsky kostol z 11.storočia, ktorý harmonicky zapadá do malebného prírodného prostredia, hlásajúc majestátnu históriu obce.

Žirany

Bojnice

Oblasť rozprestierajúca sa v strednej časti Hornonitrianskej kotliny pri úpätí pohoria Malá Magura, na pravom brehu rieky Nitra, má svoje najstaršie dejiny – geologickú históriu zapísanú kamenným písmom v horninách a skamenelinách.
Dejiny mesta sú spojené s Bojnickým hradom. Už v prvej písomnej zmienke o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa spomína bojnické podhradie „de suburbanis Baimoz…“, čím sa hrad stal najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Opevnené hradisko stálo v roku 1113 a o kamennom hrade sú údaje z roku 1302. Bol aj strediskom náboženského života, pretože cirkevná správa sa ustálila na kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. V Zoborskej listine z r. 1113 je už zmienka o fare, kostol sa však spomína až v roku 1244. V listine sa uvádzajú aj liečivé pramene.

Handlová

Handlová je začlenená do Hornonitrianskeho regiónu. Leží v juhovýchodnej časti, na hlavnej urbanizačnej osi Trenčín – Bánovce – Prievidza – Handlová – Žiar nad Hronom. Samotné mesto má tradíciu baníckeho priemyslu.
Leží na strednom Slovensku, približne 10 km od geometrického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je druhým najväčším mestom regiónu Horná Nitra. Je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.