Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
13. 12. 2025, meniny má: Lucia
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotlliny v údolí rieky Hornád na neveľkej „náhornej plošine“ nad riekou. Od Košíc je obec vzialená asi 12 kilometrov.
Sokoľ je situovaný v nádhernej okolitej prírode – dominujú jej listnaté, v zanedbateľných plochách aj ihličnaté lesy druhohorných vápencových východných svahov Slovenského rudohoria. Turistickým lákadlom v nich je Kráľova studňa (Kraľova studňa), Vysoký vrch (Visoki verch), Biela skala (Bela skala), Kozie rohy (Koźe rohi), Poddzimalova lúka (Podzimalova luka), či iné miesta. Dôkazom atraktívnosti lokality je množstvo rekreačných a záhradných chát v okolí celej obce. V strede obce sa nachádza malá zvonica, miestnou zaujímavosťou je aj nový cintorín, na ktorom sa pochováva priamo do zeme.

Jedno z najmladších slovenských miest. Najvýznamnejším vodným tokom na území mesta je rieka Poprad. Hlavný podiel na rozvoji mesta mali a v súčasnosti majú závody. Príroda v okolí Svitu tvorí predhorie Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry. Preto sa do popredia dostáva rozvoj cestovného ruchu, ktorý má značnú podporu mesta.

Obec leží na ľavom brehu rieky Torysy v nadmorskej výške 205 m.n.m. v Košickom kraji.
Príroda v okolí obce vytvárajú určité predpoklady na rozvoj agroturistiky.

Obec Dargov leží na juhovýchodnom úpätí strednej časti Slanských vrchov v doline potoka Trnavka. Prevažne zalesnenú vrchovinnú časť chotára tvoria treťohorné pyroxenické andezity a ich pyroklastiká, odlesnenú pahorkatinu v okolí obce treťohorné íly. Má hnedé lesné pôdy. Nadmorská výška obce v jej strede je 260m , v jej chotári je 220 – 860 m. Počas oslobodzovacích bojov bola obec 7 týždňov vo frontovom pásme, 26.11.1944 ju Nemci vypálili. Pri bojoch o Dargovský priesmyk padlo v decembri v roku 1944 a januári 1945 vyše 20 000 vojakov. Po oslobodení bola obnova obce.

Obec leží v Podunajskej nížine, medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou, na hranici Úľanskej mokrade. Územie je takmer úplne odlesnené a intenzívne využívané pre poľnohospodársku výrobu. Terén je rovinatý. Územie v priestore stredného toku rieky Čierna voda už v dávnoveku obývali rôzne staré kmene: Bojovia, Vanniovia, dolu na Žitnom ostrove Cotini, potom Kvádi, Kelti, Skýtovia a napokon Slovania.
Stredoveké územie chotára Jánoviec, patriace budínskym a potom bratislavským klariskám / mníškam / získali kúpou v polovici 16. storočia Pálfyovci, šľachtický kniežací rod Familia Pálffyanae ab Erdöd. V priebehu 17. storočia si tu na širokých lánach vybudovali menší majer, ľudovo a všeobecne nazývaný Janosház. Majer vznikol z potrieb mať na mieste pracovné sily, ktoré mohli v každom ročnom období obrábať a starať sa o pozemky. Pôvodne na mieste „majera“ Janosház (Janošház), ktorý sa nestotožňuje s obcou tohože mena, bolo len niekoľko chatrčí robotníkov, najmä kŕmičov dobytka a strážcov stád, ktoré sa pásavali na lúčinách, pretože väčšia časť chotára bola lúčnym porastom a ornej obrábateľnej pôdy bolo menej. Takýto stav trval až do roku 1792. Koniec 18. storočia patrí k zakladaniu väčších majetkových celkov. Vytvárajú sa v chotároch osamotené majere a zemepanstvá zakladajú svojim menom osady, neskoršie dediny. Tak dochádza v roku 1792 aj k založeniu dnešných Jánoviec.

Severná časť Petržalky patrí do plánovaného projektu celomestského centra Bratislavy, kam patrí aj nábrežie Dunaja na jeho ľavom brehu. V tejto časti Petržalky prebieha intenzívna výstavba nových moderných budov, predovšetkým v okolí Einsteinovej ulice. Premena najväčšieho sídliska na moderné mesto sa dosahuje urbanizáciou aj okolia hlavných ťahov Panónskej a Dolnozemskej. Do budúceho celomestského centra patrí predovšetkým nezastavané územie medzi Novým mostom a Starým mostom, kde je naplánovaná rozsiahla výstavba, ktorá má premeniť túto časť na atraktívne korzo.V roku 2006 sa v týchto oblastiach nachádzala divoká zeleň, predovšetkým zvyšok lužných lesov, ktoré by bolo treba vyrúbať, s čím nesúhlasí veľa obyvateľov. Od roku 2008 sa plánuje začiatok výstavby zóny Petržalka City, ktorá má radikálne pretvoriť centrum tejto mestskej časti, pričom projekty počítajú s výstavbou vysokopodlažnej aj nízkopodlažnej zástavby a novou zeleňou a parkami. Dotknutá oblasť sa nachádza v okolí plánovanej električkovej trate pri Chorvátskom ramene.

Obec Vyšný Slavkov leží na úpätí severného horstva Branisko pod najvyšším vrchom Smrekovica (1201 m) v krásnom malebnom údolí pozdĺž Slavkovského potoka. V okolí obce je mnoho turistických chodníkov. Príroda v okolí obce je rajom pre poľovníctvo a oddych. Kultúrnou pamiatkou v obci je kostol zasvätený sv. Michalovi Archanielovi.

Mesto Moldava nad Bodvou leží juhozápadne od Košíc na medzinárodnej ceste E 571 smerom na Rožňavu, vzdialenosť od Košíc je cca 28 kilometrov. V týchto miestach sa končí Košická kotlina a začína sa rozmanitý terén Slovenského krasu. V okolí sa nachádza na západe Drienovec a Turňa nad Bodvou s ruinami stredovekého hradu, na severe Jasov s presláveným kláštorom premonštrátov a druhé najväčšie mesto okresu Košice-okolie – Medzev, kúpele Štós i 1246 metrov vysoká Kojšovská hoľa. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí od 203 do 284 metrov n. m. Cez mesto prechádza 21. poludník.

Tekovské Lužany ležiace vo východnej časti Podunajskej nížiny v širokej doline dolného Hrona patria k najväčším obciam Levického okresu. Podľa archeologických nálezov bolotu ľudské osídlenie už v mladšej dobe kamennej. Našli sa však v okolí pamiatky aj z doby bronzovej, hallštatskej, laténskej i rímskej. Obcou prechádza pozemná komunikácia prvej triedy č. I/75, ktorá ju spája s Novými Zámkami a Šahami.

Súčasná obec má charakter veľkého vidieckeho sídla, v centrálnej časti s prvkami mestského typu. Osídlenie obce sa sústreďovalo už v dávnej minulosti v oblasti „centra“, ktoré tvorilo kruhové námestie, s dominujúcim kostolom, viacerými nízkymi a jednoposchodovými domami a pozdĺž hlavnej ulice (dnes štátna cesta I./64), prípadne v okolí potoka Slaného prechádzajúceho stredom obce (prítok rieky Nitry). Intravilán obce postupne dopĺňali nové ulice (v súčasnosti je ich počet 17).
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne