Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
13. 08. 2025, meniny má: Ľubomír
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.
bec Chľaba so 710 obyvateľmi sa nachádza v juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny v oblasti, kde Ipeľ vyúsťuje do Dunaja. Leží 12 km severovýchodne od Štúrova. Jej neveľké územie je ohraničené na severe Kováčovskými kopcami, na východe riekou Ipeľ a na juhu mohutným tokom Dunaja.
Ako jedna z mála obcí na južnom Slovensku sa nachádza v malebnom prostredí Kováčovských kopcov pokrytých listnatými lesmi, ich odlesnenými juhovýchodnými úbočiami vysadenými viničom a ukončenými vysokou sprašovou terasou. Pekná príroda, blízkosť atraktívneho historického mesta Ostrihom a rekreačná oblasť Kováčov ponúkajú dobrú perspektívu na ďalší rozvoj obce v oblasti rekreácie a turistiky.
Chotár obce leží na juhovýchodnom úpätí pohoria Burda a v Podunajskej nížine pri ústí riek Ipľa a Dunaja v nadmorskej výške 101–395 m. Východná časť chotára je nivná rovina medzi tokmi a západná je položená v pohorí, ktoré tvoria andezity a ich vulkanické zvyšky. Juhovýchodné úbočia sú odlesnené. Sú na nich z časti vinohrady, inde je dubový, hrabový a agátový les. Má hnedozemné, hnedé lesné, lužné a nivné pôdy.
Do západnej časti chotára zasahuje národná prírodná rezervácia Kováčovské vrchy–juh (vyhlásená v r. 1966) o celkovej rozlohe 364,14 ha. Rezervácia sa rozprestiera na južných úpätiach sopečného pohoria Burda, ktorého podložie tvoria pyroklastiká andezitov. Nachádza sa tu vzácna xerotermofilná step so vzácnymi lesostepnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Je to najsevernejšia lokalita tzv. panónskej flóry.
Prvá písomná zmienka o osade na území dnešného mesta pod menom Kakat
pochádza z r. 1075. Nachádza sa v juhovýchodnom cípe ľavobrežnej
Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej
tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska, v ktorej Dunaj, Hron a
Ipeľ, Kováčovské kopce s mediteránnou flórou a šíre roviny podmieňujú
jeho jedinečný prírodný, hospodársky a turistický charakter.
Štúrovo je predovšetkým kúpeľným mestom.
Mesto je známe svojou toleranciou. Už celé stáročia pokojne spolunažívajú na jeho území príslušníci rôznych národností a náboženstiev. Táto rôznorodosť dáva mestu zvláštny kolorit.
Myjava (hist. Miava, nem. Miawa) prezývaná aj „Metropola pod slamou“ podľa rovnomenného románu spisovateľky Zuzky Zgurišky, sa nachádza v západnej časti Trenčianskeho kraja, 50 km od krajského mesta Trenčín, kde je zároveň sídlom okresu s počtom asi 12 000 obyvateľov. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialená približne 100 km. V rámci Trenčianskeho kraja plní funkciu terciárneho centra zabezpečujúceho vyššiu a špecifickú obslužnú infraštruktúru pre obyvateľov všetkých obcí okresu Myjava. Je charakteristická svojim kopaničiarskym nárečím, ktoré tak trochu pozabúda na mäkčene a ô. K charakteristikám Myjavy a vôbec celej kopaničiarskej oblasti patrí dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., čo je dedičstvom a tradícou Myjavy.
Nová Dubnica je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Je to 2. najväčšie mesto ilavského okresu. Mesto Nová Dubnica má aj mestskú časť Kolačín, ktorá sa skladá z Veľkého a Malého Kolačína. Aktuálne Mesto Nová Dubnica vykazovala k 31. 8. 2010 11.526 obyvateľov.
Za prvej ČSR mala Spišská Stará Ves charakter upadajúceho provinčného mestečka. Rozvoj nastal od roku 1945, kedy sa tu rozvinul priemysel a vyrástli nové budovy.
Okrem základného školstva žiaci môžu navštevovať gymnázium, pôsobí tu základná umelecká škola. Nachádza sa tu zdravotné stredisko, mestská knižnica, pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, Obvodné oddelenie policajného zboru, Hraničný priechod Lysá nad Dunajcom. Počtom obyvateľov 2228 je Spišská Stará Ves tretím najmenším mestom na Slovensku.
Kráľov Brod leží v Podunajskej nížine pri Čiernej vode v okrese Galanta. Nadmorská výška stredu obce 110 m. Terajšia obec Kráľov Brod vznikla novším osídlením poddaných z okolitých dedín na majeri panstva Šaľa, nachádzajúcom sa v chotári Tešedíkova, v rokoch 1785–87. Na území obce jestvovala v stredoveku obce Svätý Michal, ktorá bola na rozhraní 15.a 16. storočia zničená a opustená. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1252. Nové osídlenie svoj názov Kráľov Brod /Királyrév/ dostalo podľa tamojšieho brodu na Čiernej vode.
Obec Veľká Lomnica je jednou z najstarších spišských obcí, keď prvé písomné správy o našej obci siahajú do obdobia nemeckej kolonizácie Spiša v 13. storočí a dokazujú že pôvodné obyvateľstvo bolo slovanské. Počas tejto doby sa obec zaradila medzi významné poľnohospodárske a politické centrá, ale i strediská turistického ruchu sverného Spiša. Dlhé stáročia v našej obci vedľa seba žili ľudia viacerých národností i viacero vierovyznaní. Budovali a rozvíjali obec spoločne a nimi vytvorené hodnoty sú dôkazom vrelého vzťahu k svojmu rodisku.
Kedysi pod Babou horou i pod Pilskom bolo iba málo ľudí, nuž páni na Oravskom zámku usúdili, že by ich tam malo byť viac. Úžitok chceli mať aj z toho kraja, nielen z polí a lúk, ale najmä z lesov. A tak jedného dňa Helena, Thurzova dcéra a grófka vydatá za Gašpara Illésházyho, rozhodla sa, že ten kraj zahustí ľuďmi. Vraj tam založí nové dediny. Nuž dala jedného dňa rozhlásiť, či by sa nenašiel dakto taký, čo by chcel pole pod tými vrchmi zúžitkovať. V roku 1629 sa o tom ľudia dozvedeli.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne