ÚzemnéPlány.sk

Kojatice

Obec Kojatice sa nachádza na území bývalej Šarišskej župy, na severe Šarišskej vrchoviny. Leží v okrese Prešov, v jeho západnej časti. Katastrálna výmera obce je 1068 ha. Kataster Kojatíc susedí s katastrálnym územím piatich obcí Župčany, Svinia, Šarišské Lužianky, Rokycany a Bzenov. Na juhu katastra sa nachádza osada Kojatická Dolina, ktorá je súčasťou obce. Celková dĺžka hranice Kojatíc je 13 850 m, z čoho najviac pripadá na hranicu s obcou Župčany (5000m), ďalej sú to Šarišské Lužianky (3400m), Rokycany (2550m), Svinia (2200m) a nakoniec Bzenov (700m).

Belá

Belá je obec na Slovensku v okrese Žilina. Obec sa nachádza na ceste II/583, stredom preteká Beliansky potok, ktorý sa v obci vlieva do Varínky. Belá končí Belianskou dolinou. K obci patrí aj osada Zlieň, miestna časť Nižné Kamence a rekreačná oblasť Bránica. V obci sa nachádza ranogotický kostol sv. Márie Magdalény z poslednej tretiny 13. storočia, renesančne upavený v roku 1683. Hlavný oltár barokového typu pochádza z 2. polovice 17. storočia.

Miloslavov

Obec Miloslavov je situovaná 20 km východne od Bratislavy a spadá do okresu Senec. Skladá sa z 2 častí – Alžbetin Dvor a Miloslavov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 2 km. S hlavným mestom Bratislava má vlakové a autobusové spojenie. Leží v nadmorskej výške 127 m. Veľkosť katastra patriaceho obci je 1019,44 ha. Prevažná časť územia je tvorená poľnohospodársky využívanou pôdou, pričom k obci prilieha aj lužný les o výmere 27 ha. Na území obce sa rozkladá vodná plocha – štrkovisko – o výmere 67,45 ha. Na území dnešnej obce Miloslavov existovali pôvodne dve osady: Alžbetin Dvor a Annin Dvor. Ich vznik sa nedá presne objasniť. Územie bolo kráľovským majetkom a patrilo k Bratislavskému hradu

Biely Kostol

Obec Biely Kostol sa nachádza v blízkosti mesta Trnava.

Chlebnice

Chotár obce Chlebnice sa nachádza na južnej hranici okresu Dolný Kubín. Z juhozápadu susedí s chotárom obce Malatiná, zo západu s chotárom Pribiša, zo severozápadu s Hornou Lehotou a Sedliackou Dubovou, zo severu s katastrom Dlhej nad Oravou a zo severovýchodu s Krivou. Podstatná časť katastru Chlebníc sa nachádza v oblasti Severných Beskýd a v celku Oravskej vrchoviny.

Reca

História obce Reca je určitou analógiou života človeka. Sú v nej obdobia úspechov, rozkvetu ale i pádov, nešťastí a sklamaní. I keď naša obec vo svojich dejinách nebola veľkou obcou, prostredníctvom schopných a obetavých ľudí vždy a v každom období vytvárala spoločenské a materiálne podmienky, potrebné pre jej rozvoj.

Prvá písomná zmienka o obci je zápis z roku 1256 v súvislosti so sporom o Oľdzu (obec v okrese Dunajská Streda), ktorého účastníkom bol šľachtic Peter Magnus z Rece. Spor bol ohľadom dedičnej pôdy, ktorú vlastnil neoprávnene a obvinení boli i šľachtici z obce Zavar a Jelky. Kráľ Belo IV. im však pôdu ponechal. Spor sa opakoval v roku 1257.

Rastislavice

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.

Selice

Niekdajšie samostatné obce Selice a Šók v období po Viedenskej arbitráži /1938/ pripadli vojnovému horthyovskému Maďarsku. Po obnovení Československa (1945) došlo k zlúčeniu niekdajších sídelných celkov pod spoločným názvom Selice (1947). V roku 1951 vzniklo v obci poľnohospodárske družstvo, ktoré prosperuje aj po transformácii začiatkom 90-tych rokov 20 stor. a pôsobí ako PD Progres so zameraním na intenzifikovanú živočíšnu a rastlinnú výrobu. Obdobie prosperity zaznamenalo v dlhodobom horizonte. V rastlinnej výrobe sa zameriava na pestovanie obilnín a kukurice na báze ich netradičnej bezorebnej sejby. V živočíšnej výrobe uplatňuje moderné metódy spriemyselnenej veľkovýroby – zameriava sa na chov ošípaných, v chove hovädzieho dobytka dosahuje vysokú dojivosť pri výrobe mlieka, resp, venuje sa hydinárskej výrobe na báze odchovu bažantov a divých moriek. Na báze pridruženej poľnohospodárskej výroby a výkupu plodín sa rozvíjalo aj pestovanie zeleniny a ovocia.

Obec mala vypracovaný smerný územný plán spracovaný v roku 1971, ktorý čiastočne urbanisticky usmernil výstavbu v obci, najmä rozsiahlejšiu výstavbu rodinných domov. Z nových budov a zariadení spoločenského významu postavili budovu obecného úradu, budovu novej miestnej školy, materských škôl, ako aj zdravotné stredisko. Plynofikáciu obce ukončili koncom 90-tych rokov 20. stor.

Tomášov

Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.

Trenčianske Jastrabie

Prvé písomné zmienky o území Jastrabia máme až z 13. storočia. V chotári obce pravdepodobne existovali dve osady, ktoré sa odlišovali názvami. Z historického a jazykového hľadiska staršou osadou sa javí Višňové, ktorého názov prekryla novšia poľovnícka osada Jastrabie. Višňové je historicky doložené až v druhej polovici 13. storočia ako zaniknutá obec, vzniklo v nižšej a úrodnejšej časti chotára v údolí potoka Svinnica. Vytvorilo sa pri hradskej ceste vedúcej od hradu Trenčín na Hradniansky hrad.