Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 06. 2026, meniny má: Dobroslava
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Hlavné košické námestie. Vstup do historickej zóny mesta Košice. V súčasnosti neslávne známe v súvislosti s príchodom veľkého investora – AuPark.

Šurany (v minulosti Veľké Šurany, maď. Nagysurány) sú mesto ležiace v Nitrianskom kraji, má vyše 13 tisíc obyvateľov. Je to priemyselno-poľnohospodárske mesto, ktoré leží na pravom brehu rieky Nitry, v nadmorskej výške 144 m n. m.

Myjava (hist. Miava, nem. Miawa) prezývaná aj „Metropola pod slamou“ podľa rovnomenného románu spisovateľky Zuzky Zgurišky, sa nachádza v západnej časti Trenčianskeho kraja, 50 km od krajského mesta Trenčín, kde je zároveň sídlom okresu s počtom asi 12 000 obyvateľov. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialená približne 100 km. V rámci Trenčianskeho kraja plní funkciu terciárneho centra zabezpečujúceho vyššiu a špecifickú obslužnú infraštruktúru pre obyvateľov všetkých obcí okresu Myjava. Je charakteristická svojim kopaničiarskym nárečím, ktoré tak trochu pozabúda na mäkčene a ô. K charakteristikám Myjavy a vôbec celej kopaničiarskej oblasti patrí dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., čo je dedičstvom a tradícou Myjavy.

Nová Dubnica je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Je to 2. najväčšie mesto ilavského okresu. Mesto Nová Dubnica má aj mestskú časť Kolačín, ktorá sa skladá z Veľkého a Malého Kolačína. Aktuálne Mesto Nová Dubnica vykazovala k 31. 8. 2010 11.526 obyvateľov.

Bánov je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1842.

Prvá písomná zmienka o osade na území dnešného mesta pod menom Kakat
pochádza z r. 1075. Nachádza sa v juhovýchodnom cípe ľavobrežnej
Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej
tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska, v ktorej Dunaj, Hron a
Ipeľ, Kováčovské kopce s mediteránnou flórou a šíre roviny podmieňujú
jeho jedinečný prírodný, hospodársky a turistický charakter.
Štúrovo je predovšetkým kúpeľným mestom.
Mesto je známe svojou toleranciou. Už celé stáročia pokojne spolunažívajú na jeho území príslušníci rôznych národností a náboženstiev. Táto rôznorodosť dáva mestu zvláštny kolorit.

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach.

Za prvej ČSR mala Spišská Stará Ves charakter upadajúceho provinčného mestečka. Rozvoj nastal od roku 1945, kedy sa tu rozvinul priemysel a vyrástli nové budovy.
Okrem základného školstva žiaci môžu navštevovať gymnázium, pôsobí tu základná umelecká škola. Nachádza sa tu zdravotné stredisko, mestská knižnica, pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, Obvodné oddelenie policajného zboru, Hraničný priechod Lysá nad Dunajcom. Počtom obyvateľov 2228 je Spišská Stará Ves tretím najmenším mestom na Slovensku.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne