ÚzemnéPlány.sk

Maršova - Rašov

Obec Maršová – Rašov tvorí spojnicu Bytčianskej kotliny a Manínskych vrchov. Západná časť chotára obce na pravom brehu Váhu siaha do Podjavorinskej vrchoviny. Stredná časť chotára je pahorkatina prechádzajúca do vrchoviny Súľovských skál, ktoré sú zložené zo zlepenca, pieskovca a dolomitov. V chotári sa nachádzajú hnedé lesné a nivné pôdy.
Maršová – Rašov má vzdušnou čiarou dĺžku 5 kilometrov.

Myjava

Myjava (hist. Miava, nem. Miawa) prezývaná aj „Metropola pod slamou“ podľa rovnomenného románu spisovateľky Zuzky Zgurišky, sa nachádza v západnej časti Trenčianskeho kraja, 50 km od krajského mesta Trenčín, kde je zároveň sídlom okresu s počtom asi 12 000 obyvateľov. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialená približne 100 km. V rámci Trenčianskeho kraja plní funkciu terciárneho centra zabezpečujúceho vyššiu a špecifickú obslužnú infraštruktúru pre obyvateľov všetkých obcí okresu Myjava. Je charakteristická svojim kopaničiarskym nárečím, ktoré tak trochu pozabúda na mäkčene a ô. K charakteristikám Myjavy a vôbec celej kopaničiarskej oblasti patrí dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., čo je dedičstvom a tradícou Myjavy.

Nová Dubnica

Nová Dubnica je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Je to 2. najväčšie mesto ilavského okresu. Mesto Nová Dubnica má aj mestskú časť Kolačín, ktorá sa skladá z Veľkého a Malého Kolačína. Aktuálne Mesto Nová Dubnica vykazovala k 31. 8. 2010 11.526 obyvateľov.

Liptovský Hrádok

Liptovský Hrádok – mesto obdarované neuveriteľne štedrým prírodným, kultúrnym a historickým potenciálom a ľudskými zdrojmi v súčasnosti hľadá svoju novú tvár a cestu k naplneniu vízie prosperujúceho a rozvíjajúceho sa centra unikátnych a osobitých foriem cestovného ruchu s priamou väzbou na tradície lesníctva, včelárstva, obchodu, ťažby a spracovania dreva a železnej rudy, pltníctva, rybárstva, podhorských a horských poľnohospodárskych aktivít a remesiel s tým spojených.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Púchov

Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach.

Považská Bystrica

Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska – Váhom. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov.