ÚzemnéPlány.sk

Kráľovský Chlmec

Mesto Kráľovský Chlmec leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, ako aj z juhu hranica s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou. Mesto je prirodzeným centrom Medzibodrožia, čoho dôkazom je, že v roku 1960 bolo okresným mestom a do roku 1996 centrom celého obvodu. Aj v súčasnosti je dôležitým strediskom diania, predovšetkým svojimi školami, zdravotníctvom, inštitúciami a službami. Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcoch. Má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80% tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti. Z hľadiska vierovyznania je najviac rímsko katolíkov, nasledujú reformovaní a grécko katolícky veriaci. Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.

Svätý Anton

Svätý Anton je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Donedávna niesla pomenovanie Antol. K obci patria usadlosti Rovne, Bažanica, Macko.

Dubinné

Prvá písomná zmienka o obci Dubinné je z roku 1327, keď kráľ Karol Róbert daroval Dubinné zemanom Blažejovi a Jánovi z Fony. Šľachtici z Fony vlastnili obec len v druhej štvrtine 14. storočia. Po smrti bezdetného Blažeja získal v roku 1352 Peter Cudar a stala sa majetkovou súčasťou panstva Makovica. Dubinné patrilo k veľkým dedinám (1427). Koncom 15.storočia bola obec spustošená poľskými vojskami. V roku 1492 bolo obhospodarovaných 8 sedliackych usadlostí. V roku 1600 pozostávalo sídlisko z dvadsiatich obývaných poddanských domov. Koncom 16. storočia bolo stredne veľkou dedinou. V roku 1711 sa dedina vyľudnila v dôsledku ťažkých životných podmienok. Rok 1868 bol rokom moru a hladu.

Reca

História obce Reca je určitou analógiou života človeka. Sú v nej obdobia úspechov, rozkvetu ale i pádov, nešťastí a sklamaní. I keď naša obec vo svojich dejinách nebola veľkou obcou, prostredníctvom schopných a obetavých ľudí vždy a v každom období vytvárala spoločenské a materiálne podmienky, potrebné pre jej rozvoj.

Prvá písomná zmienka o obci je zápis z roku 1256 v súvislosti so sporom o Oľdzu (obec v okrese Dunajská Streda), ktorého účastníkom bol šľachtic Peter Magnus z Rece. Spor bol ohľadom dedičnej pôdy, ktorú vlastnil neoprávnene a obvinení boli i šľachtici z obce Zavar a Jelky. Kráľ Belo IV. im však pôdu ponechal. Spor sa opakoval v roku 1257.

Nový Ruskov

Obec Nový Ruskov je zložená z dvoch častí – Veľký Ruskov a Malý Obec je od svojho vzniku, aj podľa historických prameňov zväčša poľnohospodárskou. V súčasnosti žije u nás podľa posledného sčítania obyvateľov 643 obyvateľov – z toho 302 mužov a 341 žien. V obci Nový Ruskov sú postavené tri chrámy.Dva sú v Malom Ruskove, a to rímsko-katolický a grecko-katolický. Vo Veľkom Ruskove je postavený grécko-katolícký chrám. . Podľa vzoru chrámu vo Veľkom Ruskove je postavený aj chrám v Canade – Toronte. Postaviť ho dal rodák z Veľkého Ruskova Michal Boleslav Roman. Správca farnosti grécko–katolíckych chrámov bol o. Pavel Dancák a nahradil ho o.Peter Labanič a správca rímsko–kat. chrámu bol o. Štefan Vaňo a nahradil ho o. Juraj Petrík. Obec má v súčasnosti dva kultúrne domy , dom smútku, obecný úrad. V obci sa nachádza aj niekoľko firiem a podnikateľov. Podieľnícke roľnícke družstvo, ktorému predsedal Ing. Štefan Ďurka sa rozpadlo. Pôdu užívajú viaceré firmy.

Komárovce

Prvú písomnú zmienku o obci Komárovce poznáme z roku 1365. Vtedy ich majiteľ Peter, syn Imricha zo Siksavy (dnes Szikszó v Maďarsku), urobil dohodu o všetkých svojich majetkoch pre svojich synov Mikuláša a Petra. V súpise majetkov sa nachádzajú aj Komárovce. Rodina Petra, syna Imricha zo Siksavy, pochádzala z rodu Aba, konkrétne z línie Marharda, ktorý už v druhej polovici 13. storočia držal zem v oblasti Veľkej Idy.

Čakanovce

Prvú písomnú zmienku o obci Čakanovce poznáme z roku 1276. Vtedy sa spomína spolu s Bidovcami a Svinicou. Poznáme aj záznam z roku 1282, kde sa uvádza veľká cesta, ktorá tu vedie. V tom čase už teda Čakanovce boli veľkou vyvinutou dedinou. V roku 1293 držal Svinicu a Bidovce muž menom Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Podľa vyjadrenie historika Branislava Varsika musel v tom čase držať aj Čakanovce, pretože patrili do Svinického panstva.

Bidovce

Obec s veľkým potenciálom rozvoja rekreácie a cestovného ruchu. Prítomnosť geotermálnych vrtov.
Prvú písomnú zmienku o Bidovciach poznáme z roku 1273. Spomínajú sa spolu s Čakanovcami a s čiastkou Svinice, ktoré Ethuruh, syn Jurajov, pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba, s kráľovským povolením nechal svojej manželke a dcére. Z roku 1293 máme záznam, podľa ktorého Bidovce a časť Svinice držal Peter zvaný Petheuch zo Svinice. Tento v roku 1299 zničil Šarišské Bohdanovce, ktoré patrili Mikulášovi a Štefanovi, synom Budunovým. Vznikla im škoda 70 mariek, za čo potom boli Bidovce prisúdené poškodeným. Nevedno však, či boli na poškodených aj skutočne prevedné. Ďalší známy majiteľ, ktorý pochádza z druhej polovice 14. storočia a bol totiž potomok Petra zvaného Peteuch zo Svinice.

Dolný Hričov

Obec je situovaná v Bytčianskej kotline na terasovitých náplavách Váhu. Do jej katastra zasahuje chránená oblasť – Súľovské skaly. V súčasnej dobe patrí Dolný Hričov medzi najvyspelejšie obce v Žilinskom okrese. Má vybudované všetky inžinierske siete, je plynofikovaná, končí sa s dobudovaním obecného vodovodu a kanalizácie. Má zdravotné stredisko i zubného lekára. V obci funguje základná škola s materskou školou, do ktorej dochádzajú i žiaci z okolitých obcí. Škola má veľmi dobré meno pre svoju mimoškolskú činnosť.

Bátovce

Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu