Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
02. 04. 2026, meniny má: Zita
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Borský Mikuláš je obec na Slovensku v okrese Senica. Obec vznikla zlúčením dvoch pôvodných obcí Borského Mikuláša a Borského Petra v roku 1975.

Obec je situovaná v Bytčianskej kotline na terasovitých náplavách Váhu. Do jej katastra zasahuje chránená oblasť – Súľovské skaly. V súčasnej dobe patrí Dolný Hričov medzi najvyspelejšie obce v Žilinskom okrese. Má vybudované všetky inžinierske siete, je plynofikovaná, končí sa s dobudovaním obecného vodovodu a kanalizácie. Má zdravotné stredisko i zubného lekára. V obci funguje základná škola s materskou školou, do ktorej dochádzajú i žiaci z okolitých obcí. Škola má veľmi dobré meno pre svoju mimoškolskú činnosť.

Táto malebná dedinka, leží v prameni riečky Trstianky vo východnej časti Košickej kotliny v regióne Šariš. Je tu pahorkatinnatý povrch a hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1413 (Bynyatha). Názov obce je odvodený od slovanského osobného mena Buňata. V 16. storočí bola obec majetkom kecerovcov a dedičov košického mešťana Juraja Gabriela. V roku 1427 mali Bunetice 14 usadlostí, v roku 1828 20 domov. Za prvej Československej republiky sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia, výrobou podvalov. V novembri 1944 počas 2 sv. vojny boli v obci nemeckými fašistami zajatí a zavraždení siedmi talianski vojaci. Tento strašný akt dodnes pripomína pomník v lese nad obcou, kde toho času boli pochované telá padlých. V roku 1996 bol zriadený rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý dňa 29.9. slávnostne posvätil pomocný biskup Bernard Bober. Je to filiálka rímskokatolíckeho farského úradu Kecerovce. Pri OcÚ je zriadená Obecná knižnica a DHZ Bunetice. V obci pôsobí aj PZ Balaška. Okolie obce je vhodné na oddych a prechádzky krásnou prírodou. Obec je členom Olšavského mikroregiónu.

V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po
vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca
v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa
ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné
premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa
v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie,
obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný
amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok
Krivuľa, ktorý preteká obcou.
Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií
ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne
rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom
smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali
nový asfaltový koberec.

Šarišské Bohdanovce ležia v Košickej kotline, v dolnej časti údolia východného prítoku Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m.
Zemepisná poloha, názov a rozsah sídliska vedú k názoru, že Bohdanovce jestvovali dávno pred 12. storočím a možno ich zaradiť k najstarším slovanským, resp. slovenským dedinám v okolí.
Aj napriek úbytku sedliackych domácností a znižovaniu počtu domov v druhej polovici 15. a v 16. storočí zostali Bohdanovce aj koncom 16. storočia veľkou dedinou. Mali len poddanské obyvateľstvo.

Obec Ruskov leží v nadmorskej výške 223 m.n.m. , na východnom okrali Košickej kotliny vo vzdialenosti 21 km východo-juhovýchodne od Košíc, pred vchodom do Slanského priesmyku. Prvá písomnú zmienka pochádza až zo začiatku 14. storočia, i keď dedina je reálne omnoho staršia. V 1303 patril Ruskov do slanského panstva. Vtedy sa páni hradu Slanec, pochádzajúci z rodu Aba, delili o toto panstvo.

Krajné je veľká kopaničiarska obec, ktorá sa rozkladá v juhovýchodnom
cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko úpätia
Malých Karpát, v doline potoka Jablonky a Korytárky. Krajné má zaujímavú
minulosť a bohaté národné tradície.
Krajné ako súčasť Čachtického hradného panstva patrilo do Nitrianskej
župy. Jej územie sa už v 15. storočí členilo na menšie administratívne
jednotky. Krajné patrilo do najväčšieho – Novomestského. Po vzniku
okresného zriadenia až po rok 1960 sa Krajné stalo súčasťou Myjavského
okresu. Potom patrilo do okresu Trenčín a od konca roka 1996 sa znova stalo
súčasťou Myjavského okresu. Zaujímavou raritou obce je skutočnosť, že sa
skladá z 50 miestnych častí. Sú to kopanice zo 16. až 17. storočia a
to: Bukovina, Dobrá Mer, Doliny, Hodovec, Chalupy, Jeruzalem, Kahúnova dolina,
Kahúnov vŕšok, Kesov, Komárno, Konkušova dolina, Kurtišáci, Luskovica,
Lazčeky, Manigov, Marušíci, Matejovec, Mertláci, Metláci, Mitalovec, Na
vŕšku, Nebojsa, Ošmek, Osikovce, Podbočiny, Podkorytárka, Podprehora,
Podrienie, Podvrch, Prehôrka, Sadloňov mlyn, Siváci, Stanova dolina,
Svinová, Sychrov, Tabán, Tomkáci, Treskovec, Tŕnie, U Drobných,
U Ferancov, U Hrdlicov, U Januškov, U Mozolákov, Vápenky, Vydarených
dolina, Zajačice, Zbehy a Žadovica. Mnohé z nich, hlavne samoty zanikli,
alebo ďalšou výstavbou sa zlúčili do jedného názvu.

Obec Sejkov sa nachádza na Slovensko-Ukrajinskom pohraničí, v trase koridoru cesty európskeho významu E 50 Košice – hranica s Ukrajinou, v rekreačnom územnom celku Vihorlat – Vinohradnícka oblasť Tibava, s priamou väzbou a optimálnou dopravnou dostupnosťou na Zemplínsku šíravu. Kataster obce hraničí s územím NATURA 2 000 – navrhovaným Chráneným vtáčím územím Vihorlat, ale CHVÚ nezasahuje do riešeného katastálneho územia obce.

Veľké Kapušany sa nachádzajú v nadmorskej výške 110 m. Rozloha mesta je 29,61 km2. Mesto leží na Východoslovenskej nížine, medzi riekami Uh, Latorica a Laborec a je centrom regiónu Použie.
Južnú časť mesta zaberá Chránená krajinná oblasť Latorica, ktorej centrálna časť bola v roku 1993 zapísaná medzi medzinárodne významné mokrade (ramsarské lokality). Územie ramsarskej lokality, rovnako ako i územie chránenej krajinnej oblasti je charakteristické lužnými lesmi, sústavou mŕtvych ramien a aluviálnymi lúkami s terénnymi depresiami a močiarmi. Prirodzené lužné lesy reprezentujú komplexy s charakteristickými, dnes už zriedkavými a mimoriadne vzácnymi vodnými a močiarnymi biocenózami.

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na južných svahoch Kozích chrbtov. Do chotára patrí kopec Dzelnik, z ktorého sa naskytá nádherný pohľad na Tatry a Slovenský raj. Bolo tu sídlisko z doby Veľkomoravskej ríše. Z turistického hľadiska má obec význam ako východisko do severnej časti Slovenského raja.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne