ÚzemnéPlány.sk

Nesvady

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z obdobia rokov 1269.
Matúš Csák obec v roku 1311 obsadil a v roku 1554 ju zpustošili turci. Pôvodná listina z roku 1572 spomína túto usadlosť ako malé mesto
s jarmočnými právami.

Chotín

Kameničná

Obec Kameničná je strednej veľkosti s 1940 obyvateľmi leží vo východnej časti Žitného ostrova, na pravom brehu Váhu. Cesta, ktorá vedie z Komárna do Kolárova ju pretína na dve polovice. Nadmorská výška obce je 110 metrov nad morom.

Marcelová

Dejiny Marcelovej siahajú do dávnych dôb. Archeologické výskumy dokazujú, že územie obce bolo obývané už aj v období ,,železnej doby“. Odkryté boli nálezy z neskorej doby bronzovej, ktoré ozrejmujú pohrebné zvyky – spaľovanie telesných pozostatkov. Našli sa pohrebiská z neskorej doby železnej, z obdobia sťahovania národov, z obdobia príchodu maďarských kmeňov na tieto územia.

Hurbanovo

Mesto Hurbanovo sa nachádza na juhu západného Slovenska v Podunajskej nížine, pri sútoku riek Žitavy a Nitry. Najstaršia zmienka pod názvom possesio „Gyalla“ pochádza už z roku 1357. V meste je známa hvezdáreň.
Archeologické nálezy potvrdzujú, že sa na tomto území vystriedali viaceré praveké kultúry, z obdobia sťahovania národov tu žili kmene kvádov, dákov, markomanov, gótov, avarov a hunov.

Kolárovo

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.

Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Soblahov

Obec Soblahov je situovaná do uzavretej samostatnej doliny v bezprostrednom susedstve s mestom Trenčín. Patrí k najstarším osídleným lokalitám na strednom Považí. Obec vznikla v polovici 13. storočia, keď po tatárskom pustošení prebiehalo na kráľovskej pôde oživovanie hospodárskeho života prostredníctvom nových osadníkov, ale ešte predtým ako trenčianske hradné panstvo od roku 1275 spravovali a postupne si ho prisvojili viacerí príslušníci šľachtického rodu Čákovcov, najmä posledný z nich Matúš Trenčiansky ( 1296–1321 ).

Krajné

Krajné je veľká kopaničiarska obec, ktorá sa rozkladá v juhovýchodnom cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko úpätia Malých Karpát, v doline potoka Jablonky a Korytárky. Krajné má zaujímavú minulosť a bohaté národné tradície.
Krajné ako súčasť Čachtického hradného panstva patrilo do Nitrianskej župy. Jej územie sa už v 15. storočí členilo na menšie administratívne jednotky. Krajné patrilo do najväčšieho – Novomestského. Po vzniku okresného zriadenia až po rok 1960 sa Krajné stalo súčasťou Myjavského okresu. Potom patrilo do okresu Trenčín a od konca roka 1996 sa znova stalo súčasťou Myjavského okresu. Zaujímavou raritou obce je skutočnosť, že sa skladá z 50 miestnych častí. Sú to kopanice zo 16. až 17. storočia a to: Bukovina, Dobrá Mer, Doliny, Hodovec, Chalupy, Jeruzalem, Kahúnova dolina, Kahúnov vŕšok, Kesov, Komárno, Konkušova dolina, Kurtišáci, Luskovica, Lazčeky, Manigov, Marušíci, Matejovec, Mertláci, Metláci, Mitalovec, Na vŕšku, Nebojsa, Ošmek, Osikovce, Podbočiny, Podkorytárka, Podprehora, Podrienie, Podvrch, Prehôrka, Sadloňov mlyn, Siváci, Stanova dolina, Svinová, Sychrov, Tabán, Tomkáci, Treskovec, Tŕnie, U Drobných, U Ferancov, U Hrdlicov, U Januškov, U Mozolákov, Vápenky, Vydarených dolina, Zajačice, Zbehy a Žadovica. Mnohé z nich, hlavne samoty zanikli, alebo ďalšou výstavbou sa zlúčili do jedného názvu.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).