ÚzemnéPlány.sk

Čierne Kľačany

Čierne Kľačany ležia v severnej časti Podunajskej pahorkatiny zastúpenej Hronskou pahorkatinou, v tesnej blízkosti Pohronského Inovca. Obec je súčasťou Nitrianskeho kraja. Nachádza sa v okrese Zlaté Moravce a tiež je jednou z členských obcí mikroregiónu „Požitavie – Širočina – záujmového združenia obcí pre CR“, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti Nitrianskeho kraja.

Dolný Chotár

Obec Dolný Chotár leží v Podunajskej nížine pri Čiernej vode. Jej chotár sa nachádza medzi malým Dunajom a doň ústiacou Čiernou vodou. Obec patrí medzi malé lokality.

Jej územie do roku 1960 patrilo do katastrálneho územia Dolných Salíb, od ktorých je vzdialená 18 km. Názov obce skrýva geografickú polohu dnešnej obce od lokality, ku ktorej patrila. Dejiny Dolného Chotára do roku 1960 úzko súvisia s dejinami Dolných Salíb. Po osamostatnení obce bol v obci vybudovaný okrem málotriednej školy aj miestny správny úrad. V roku 1984 obec pripojili k obci Kráľov Brod, od ktorého sa odčlenila na základe rozhodnutia miestnych obyvateľov v roku 1991.

Obec je známa pestovaním ovocia a zeleniny , sú tu dobré podmienky pre rybolov. Rozšírené je poľovníctvo pre zahraničných poľovníkov ako poplatkový odstrel. Obec pre turistov núka prírodné krásy v okolí vodného toku Čierna voda.

Mlynica

Mlynica je malebná pokojná malé obec pod Tatrami, v okrese Poprad. Má len 386 obyvateľov a vznikla v rámci nemeckej kolonizácie Spiša. Ako prvá na Spiši prijala protestantizmus. Po odchode Nemcov v rokoch 1977–45 prišli do obce noví osadníci, pochádzajúci prevažne z Vikartoviec ale tiež zo slovenských obcí na území neďalekého Poľska.

Dunajská Lužná

Obec Dunajská Lužná leží 15 km juhovýchodne od Bratislavy a 7 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s Komárnom. Železničná stanica s názvom Nové Košariská je vzdialená od centra obce asi 1,5 km. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja.

Dobrá Niva

Obec Dobrá Niva leží v nadmorskej výške 374 m nad morom. Nachádza sa v Banskobystrickom kraji 13 km južne od Zvolena, v južnej časti Pliešovskej kotliny , v údolí potoka Neresnica. Jej chotár je takmer zo všetkých strán obklopený horami. Na západe a severozápade ju ohraničujú Štiavnické vrchy s najvyšším bodom v chotári Tri kamene(834 m). Na východe a severovýchode je pohorie Javorie s najvyšším bodom v chotári Lomno (908 m). Na juhovýchod je chotár otvorený a pokračuje do severnej časti Pliešovskej kotliny.

Zvončín

Zvončín leží v západnej časti Trnavskej sprašovej tabule, 164 m nad morom, 8 km SZ od okresného mesta Trnava. Katastrálne hraničí s obcami Šelpice, Suchá nad Parnou, Ružindol a s mestom Trnava.

História obce Zvončín je písomne zdokumentovaná až od roku 1539. V tej dobe bol pripojený k Suchej. Obec patrila k panstvu Červený Kameň

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Anny z roku 1794.

Golianovo

Golianovo leží vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra juhovýchodne od Nitry vo vzdialenosti cca 10 km od Nitry.

Najstarší písomne doložený názov obce sa spomína v roku 1156 ako Gurmot, podobne v roku 1236 ako aliud Gurmoth, v roku 1773 už ako Lapos Gyarmath, od roku 1927 Lapášske Ďarmoty a v roku 1948 bola obec premenovaná na Golianovo. Časťou obce je osada Tichý dvor.

Erb je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.

V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.

Hubina

Geologicky leží Hubina na západnom úpätí strednej časti Považského Inovca pri rozhraní s Podunajskou nížinou. Chotár je tvorený riečnymi štrkopieskami, druhohornými a kryštalickými horninami. Toto územie patrí do tematínskej horskej skupiny, reprezentovanej najmä chočskou jednotkou. Hubina je budovaná vápencami dolomitmi stredného a vrchného triasu.

Špačince

Špačince ležia v severnej časti Trnavskej pahorkatiny, v plytkej širokej doline Krupanského potoka, 5 km od okresného mesta Tmava. Rozloha špačinského chotára je 2210 ha, v nadmorskej výške 160 m. Na severe susedí s Jaslovskými Bohunicami, na severovýchode s Malženicami, na juhu s Trnavou, na západe s Bohdanovcami a na severozápade s Dolnou Krupou.

Voderady

Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najteplejším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska. Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územia, ktorý je vo výške 128 – 150 metrov n. m. tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôdy dobre obrábajú. Geologické substráty sú na tomto území priaznivé, najmä ak ich posudzujeme z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše, ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli černozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5,5 tisíc rokov, ale pravdepodobne je omnoho staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Potom na nich hospodárili Kelti, poľnohospodári z doby rímskej ako aj starí Slovania.