ÚzemnéPlány.sk

Perín - Chym

Najstaršiu písomnú zmienku o Períne poznáme už z roku 1220. Obec je zapísaná vo Varadínskom registri medzi desiatimi dedinami, ktoré osídlili nemeckí hostia vo vtedajšej stolici Novum Castrum. Varadínsky register je špecifický. Je to súpis sporov a kriminálnych incidentov, ktorého význam je podobný súčasnému registru trestov. Zachoval sa však od starých čias a vďaka tomu obsahuje prvé písomné záznamy o mnohých dedinách vôbec. Zápis, v ktorom figuruje aj Perín, pojednáva o sťažnosti obyvateľov zmienených desiatich obcí. Títo obvinili svojich richtárov, že utláčajú ľud a zle spravujú zverené dediny. Nemeckí hostia, ktorí boli súčasťou ich obyvateľstva, prišli na toto územie už na rozhraní 12. a 13. storočia. Dediny však nezaložili, tie už existovali.

Osturňa

Obec Osturňa je nepísaná kronika ťažkého života v nehostinnom, no krásnom prostredí Spišskej Magury. Je stále živým dôkazom našich dejín, spomienka na našich predkov. Dedinka ignorujúca čas, vysmievajúca sa súčasnej modernej dobe, uponáhľanosti a nezdravému spôsobu života.

Kráľova Lehota

Kráľova Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.

Východná

Územie obce Východná sa rozprestiera vo východnej časti Liptovsko-mikulášskeho okresu a po mestách je jeho najväčšou obcou. Svojou rozlohou 19 350 ha katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe, kde hranicu tvorí majestátny Kriváň. Na juhu do oblasti Nízkych Tatier, kde hranicu tvorí priehyba, na ktorej susedí s horehronskou obcou Heľpa. Západnú a východnú časť územia vypĺňa Liptovská kotlina. Súčasťou obce je aj malá usadlosť Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Selice

Niekdajšie samostatné obce Selice a Šók v období po Viedenskej arbitráži /1938/ pripadli vojnovému horthyovskému Maďarsku. Po obnovení Československa (1945) došlo k zlúčeniu niekdajších sídelných celkov pod spoločným názvom Selice (1947). V roku 1951 vzniklo v obci poľnohospodárske družstvo, ktoré prosperuje aj po transformácii začiatkom 90-tych rokov 20 stor. a pôsobí ako PD Progres so zameraním na intenzifikovanú živočíšnu a rastlinnú výrobu. Obdobie prosperity zaznamenalo v dlhodobom horizonte. V rastlinnej výrobe sa zameriava na pestovanie obilnín a kukurice na báze ich netradičnej bezorebnej sejby. V živočíšnej výrobe uplatňuje moderné metódy spriemyselnenej veľkovýroby – zameriava sa na chov ošípaných, v chove hovädzieho dobytka dosahuje vysokú dojivosť pri výrobe mlieka, resp, venuje sa hydinárskej výrobe na báze odchovu bažantov a divých moriek. Na báze pridruženej poľnohospodárskej výroby a výkupu plodín sa rozvíjalo aj pestovanie zeleniny a ovocia.

Obec mala vypracovaný smerný územný plán spracovaný v roku 1971, ktorý čiastočne urbanisticky usmernil výstavbu v obci, najmä rozsiahlejšiu výstavbu rodinných domov. Z nových budov a zariadení spoločenského významu postavili budovu obecného úradu, budovu novej miestnej školy, materských škôl, ako aj zdravotné stredisko. Plynofikáciu obce ukončili koncom 90-tych rokov 20. stor.

Horná Súča

Obec Horná Súča je súčasťou Bielych Karpát. Stred obce leží v nadmorskej výške 315 m. Severná a stredná časť územia Hornej Súče je odvodňovaná potokom Súčanky ako pravostranným prítokom Váhu. Menšia južná časť je odvodnená bezmenným potôčikom do riečky Drietomica. Najnižším bodom je údolie riečky Súčanky na východe –290 m nad morom. Najvyšším vrchom je Javorník s nadmorskou výškou 783 m. Hornatinový reliéf okrem neho dotvárajú Čerešienková 758 m, Fornáková 627 m, Chabová 750 m a Košáre 700 m. Horná Súča je charakteristická kopaničiarskym osídlením s piatimi kopanicami – Dúbrava, Závrská, Vlčí Vrch, Trnávka, Krásny Dub a tie menšími rozptýlenými usadlosťami. Výmera obce je 5382 ha.

Soblahov

Obec Soblahov je situovaná do uzavretej samostatnej doliny v bezprostrednom susedstve s mestom Trenčín. Patrí k najstarším osídleným lokalitám na strednom Považí. Obec vznikla v polovici 13. storočia, keď po tatárskom pustošení prebiehalo na kráľovskej pôde oživovanie hospodárskeho života prostredníctvom nových osadníkov, ale ešte predtým ako trenčianske hradné panstvo od roku 1275 spravovali a postupne si ho prisvojili viacerí príslušníci šľachtického rodu Čákovcov, najmä posledný z nich Matúš Trenčiansky ( 1296–1321 ).

Kovarce

Vznik obce Kovarce v minulosti nazývanej aj Koarch sa spája s tatárskym vpádom na Slovensko v rokoch 1241 – 1242, kedy sa tu sústreďovala hospodárska a remeselná výroba do jedného celku. Od roku 1280 až do začiatku 14. storočia bola obec majetkom rodiny Ludanickovcov. Následne sa obec stala majetkom kráľa. Po vymretí rodu Arpádovcov sa stal uhorským kráľom Karol Róbert, ktorý sa dostal do otvoreného nepriateľstva s Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorého kráľ zbavil všetkých funkcií a kardinál Gentilis ho exkomunikoval z cirkvi. Následne Matúš Čák dobil Nitriansky hrad a zmocnil sa cirkevných majetkov vrátane Kovariec.

Trenčianske Jastrabie

Prvé písomné zmienky o území Jastrabia máme až z 13. storočia. V chotári obce pravdepodobne existovali dve osady, ktoré sa odlišovali názvami. Z historického a jazykového hľadiska staršou osadou sa javí Višňové, ktorého názov prekryla novšia poľovnícka osada Jastrabie. Višňové je historicky doložené až v druhej polovici 13. storočia ako zaniknutá obec, vzniklo v nižšej a úrodnejšej časti chotára v údolí potoka Svinnica. Vytvorilo sa pri hradskej ceste vedúcej od hradu Trenčín na Hradniansky hrad.

Hôrky

Obec Hôrky – leží 3 km západne od krajského mesta Žiliny v nadmorskej výške 373 m (v strede obce). Katasrálne územie obce má rozlohu 232 hektárov. V obci žije spolu 673 obyvateľov (údaj k 10/2009). Obec sa spomína v roku 1393 ako „CRASNAHORKA“, v roku 1439 „CRASNEHORKY“, v roku 1598 „HUORKY“, v roku 1808 „HURKY“ a od roku 1920 ako Hôrky.