ÚzemnéPlány.sk

Košické Oľšany

Lukov

Tulčík

Životom pulzujúca obec v srdci Šariša. Leží na cestnej a železničnej spojnici miest Prešov a Bardejov, v malebnom údolí rieky Sekčov, v severnej časti prešovského okresu. Najstarším zachovaným priamym písomným dokladom o Tulčíku je dohoda uzavretá medzi kráľom Belom IV. a jágerským biskupom Lambertom z 23. februára 1248.

Jasenica

Územie dnešnej Jasenice bolo osídlené už v dávnych predhistorických dobách. Prví ľudia tu žili už koncom doby kamennej. Svedčia o tom nálezy kamennej industrie nájdené v častiach Predná hôrka a Hradište. V dobe bronzovej sa tu usídlil lužický ľud, zaoberajúci sa najmä roľníctvom. Dôkazom toho je významné nálezisko lužického pohrebiska, ktoré bolo nájdené pri kopaní základov miestnej školy. Jasenica bola osídlená i v nasledujúcej dobe laténskej (400–0 pnl.).

Bratislava - Podunajské Biskupice - Mestská časť

Štvrtok na Ostrove

Štvrtok na Ostrove (maďarsky Csütörtök, Csallóközcsütörtök, nemecky Loipersdorf) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda, ležiaca v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Prvýkrát sa písomne spomína v r. 1217 ako villa Ceturthuc. V tomto čase mala obec právo kráľovského mýta, v 15. storočí získala postavenie zemepanského mestečka s jarmočným právom, rozvíjali sa remeslá. Dnes má Štvrtok na Ostrove poľnohospodársky charakter, žije tu 1786 obyvateľov.

Plechotice

Plechotice ležia v západnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 148 m. Najstaršie písomné správy o Plechoticiach sú z roku 1324. Zisťujeme v nich, že v Plechoticiach mal vtedy majetok zeman Ján syn Martina, ktorý však musel časť plechoticekého majetku prepustiť grófovi Dionýzovi, synovi Blažeja. Iná časť plechotického majetku patrila zemanovi Mikulášovi, synovi Václava. Títo zemania mali v Plechoticiach svoje kúrie a názov Plechotíc používali v predikáte. Uvedené skutočnosti dokazujú, že Plechotice okolo roku 1324 boli vyvinutou dedinou.

Kráľovský Chlmec

Mesto Kráľovský Chlmec leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, ako aj z juhu hranica s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou. Mesto je prirodzeným centrom Medzibodrožia, čoho dôkazom je, že v roku 1960 bolo okresným mestom a do roku 1996 centrom celého obvodu. Aj v súčasnosti je dôležitým strediskom diania, predovšetkým svojimi školami, zdravotníctvom, inštitúciami a službami. Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcoch. Má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80% tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti. Z hľadiska vierovyznania je najviac rímsko katolíkov, nasledujú reformovaní a grécko katolícky veriaci. Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.

Nemcovce

Nemcovce sa rozprestierajú v Nízkych Beskydách, v údolí rieky Topľa, juhovýchodne od mesta Bardejov. Boli založené podľa nemeckého zákupného práva. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1320. Bola súčasťou panstva Kučín, neskôr panstva Makovica. V súčasnosti tu žije takmer 300 obyvateľov a to výhradne v rodinných domoch, čo podčiarkuje dedinský charakter Nemcoviec. Sakrálna dominanta – rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie, bol vybudovaný svojpomocne občanmi v druhej polovici 20. storočia. Jeho interiér zdobí súsošie. V minulosti stála v obci drevená zvonica, ktorú nahradila od roku 2007 jej replika. Občanom slúži aj nový dom nádeje a funguje tu materská škola. V Nemcovciach pôsobí Poľovnícke združenie Lipie a Dobrovoľný hasičský zbor. Kultúrny program v obci je tradičného zamerania. Bolo tu vybudované viacúčelové športové ihrisko.

Kameničná

Obec Kameničná je strednej veľkosti s 1940 obyvateľmi leží vo východnej časti Žitného ostrova, na pravom brehu Váhu. Cesta, ktorá vedie z Komárna do Kolárova ju pretína na dve polovice. Nadmorská výška obce je 110 metrov nad morom.