ÚzemnéPlány.sk

Choňkovce

V obci sa nachádzajú tri chrámy: gréckokatolícky barokový chrám, ktorý je kultúrnou pamiatkou, rímskokatolícky kostol a pravoslávny chrám. V Choňkovciach sa nachádza pošta, kultúrny dom s knižnicou, materská a základná škola, a dom smútku. V obci sú vybudované inžinierske siete.

Ruský Hrabovec

Leží medzi západnými výbežkami Popriečneho v nadmorskej výške okolo 280 m. Dedinu založil šoltýs s valašskými usadlíkmi v prvej polovici 16. stor. na území humenského panstva. Najstarší zápis o dedine je z r. 1567. Jej zemepánmi boli šľachtici Drugethovci. Dedina sa rýchlo rozrastala. V r. 1600 mala okolo 30 poddanských domov. Neskôr obyvateľov aj domov ubúdalo. V r. 1715 a 1720 tam hospodárilo iba 5 poddanských domácností. Neskôr obyvateľov výrazne pribúdalo. V r. 1828 bolo v obci 70 domov a 514 obyvateľov. Pravoslávny kostol pochádza z r. 1838.

Vyšný Slavkov

Obec Vyšný Slavkov leží na úpätí severného horstva Branisko pod najvyšším vrchom Smrekovica (1201 m) v krásnom malebnom údolí pozdĺž Slavkovského potoka. V okolí obce je mnoho turistických chodníkov. Príroda v okolí obce je rajom pre poľovníctvo a oddych. Kultúrnou pamiatkou v obci je kostol zasvätený sv. Michalovi Archanielovi.

Viničné

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza na darovacej listine Andreja II. Tomášovi, nitrianskemu županovi, z roku 1208. V nej sa spomína susedná dedina z východnej strany Pezinka pod názvom Villa Suslan, ležiaca na území dnešného Viničného. Ďalšia zmienka je z roku 1256, keď sa pri opise hraníc Pezinka uvádza susedná dedina z južnej strany Šenkvíc pod názvom Susulan.

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba z roku 1622 a kaplnka Najsvätejšej Trojice.

Veľká Paka

Veľká Paka (maď. Nagy Paka) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.

Zlatná na Ostrove

Obec Zlatná na Ostrove sa nachádza v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Rozloha obce je 35,309627 km². Má silné zastúpenie obyvateľstva maďarskej národnosti.

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1944.

Štefanov

Obec Štefanov leží na styku Chvojnickej pahorkatiny s Borskou nížinou. Podľa klimaticko- geografického členenia patrí do teplej klimatickej oblasti. Povrch obce je pahorkatinový, len v južnej časti, na nive rieky Myjava je rovný, s kolísavou nadmorskou výškou v katastri 170– 300 m.n.m. Stred obce je vo výške 205 m.n.m. Obcou preteká Štefanovský potok. Územie katastra je zväčša poľnohospodársky využívané, z malej časti zalesnené agátovým lesom. Rozloha katastrálneho územia je celistvá od severu na juh v dĺžke 6,6 km a od západu na východ 4,5 km. Hustota osídlenia je približne 73 obyvateľov na km2. Do katastrálenho územia obce patria aj od obce vzdialené menšie usadlosti nazývané – U Božkov, U Hrichu, U Horných. Dominantou obce je neogotický kostol sv. Kataríny z roku 1937.

Spišský Štvrtok

Obec Spišský Štvrtok sa nachádza v Prešovskom kraji, okres Levoča, leží v Hornádskej kotline, Kozích chrbtoch, na okraji Levočských vrchov, v nadmorskej výške 520 – 600m, s rozlohou katastra 1 424 ha a počtom obyvateľov 2 273 (r.2001).
Na križovatke troch hlavných ciest Spiša dominuje silueta troch vzácnych pamiatok, ktoré dokumentujú bohatú históriu obce. Je to kostol sv. Ladislava, kaplnka Zápoľských a budova kláštora minoritov. Neďaleká Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. stor. trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1263. Je bránou do najkrajších častí Slovenského raja.

Spišské Vlachy

Mesto Spišské Vlachy patrí k najmenším obciam so štatútom mesta na Slovensku. Od sedemdesiatych rokov, kedy počet obyvateľov presahoval 3 600 obyvateľov mal až do začiatku 90-tych rokov klesajúcu tendenciu, až kým táto hodnota nedosiahla úroveň okolo 3350 obyvateľov. Odvtedy sa Spišské Vlachy vyznačujú vzrastom populácie, na ktorom sa z dlhodobého hľadiska podieľa hlavne migračný pohyb. Prirodzený prírastok je tiež kladný, ale dosahuje hodnoty blízke nule.

Stred mesta tvorí pretiahnuté vretenovité námestie. Stredoveký vzhľad mesto stratilo po veľkých požiaroch v rokoch 1656, 1862 a 1924. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta patrí pôvodne románsky, po prestavbe neskorogotický kostol sv. Jána Krstiteľa s barokovým interiérom, bronzovou krstiteľnicou a krucifixom z okruhu Majstra Pavla z Levoče.

Sikenica

Prvá písomná zmienka o obci Sikenica je z roku 1295. Charakter zloženia obyvateľstva prešiel početnými zmenami zapríčinenými osídľovaním nemeckými baníckymi rodinami z Handlovej (1815). Ako aj presídlením v rámci výmeny obyvateľstva po druhej svetovej vojne (1947). Život v obci je ovplyvnený prevažne poľnohospodárstvom- kedysi ju preslávil chov oviec, pestovanie viniča. Niekdajšie oberačky s radosťou očakával aj skladateľ Franz Schubert, ktorý pôsobil v neďalekých Želiezovciach. V miestnej časti Veľký Pesek bola vyšľachtená jedinečná odroda viniča Pesecká leánka známa svojou typickou arómou a vôňou.