Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
16. 12. 2025, meniny má: Albína
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Radvaň nad Dunajom (maď. Dunaradvány) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Obec leží na Podunajskej nížine, 18 km východne od Komárna. Pod obec Radvaň nad Dunajom patria aj osady Žitava a Bystrička, ktoré sú od obce vzdialené cca 2 km.

Prosiek je neveľká podhorská obec v okrese Liptovský Mikuláš, je známa prírodnými krásami – Prosieckou dolinou a zachovanými pamiatkami – kostol Svätej Alžbety, 400 ročná lipa a pozostatky niekdajšieho sídla zemianských rodín Joob-Fančaly. Kataster obce sa nachádza v geografickom celku Chočské vrchy a Liptovská kotlina a susedí s k.ú. Ižipovce, Liptovská Sielnica, Kvačany, Veľké Borové, Malatiná, Bobrovník, Liptovská Anna, Chlebnice.

Obec Závod leží v severnej časti okresu Malacky v Bratislavskom kraji. Orograficky patrí do oblasti Záhorskej nížiny a celku Borská nížina. Chotárom preteká potok Porec, prameniaci pod Vysokou hôrkou. Vo východnej časti chotára tečie potok Grgás. Klimaticky patrí Závod do typu krajiny s nížinnou klímou, s miernou inverzitou teplôt. Vegetačný kryt tvoria lesy, zvyšky pôvodných lúk a poľnohospodárskej kultúry. Národná prírodná rezervácia Abrod spolu s východnou lesnatou časťou chotára obce Závod je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie s celkovou rozlohou 27 522 ha.

Po prvýkrát sa obec spomína ako Zeredahel 28. 8. 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred naším letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Svedectvo osídlenia dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor. n. l. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu. Pohnutá história obce sa druhýkrát zaznamenala v r. 1312, keď vojská Matúša Čáka z Trenčína obec zničili a kostol vypálili.

Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má viac ako 700-ročnú vinohradnícku tradíciu.

Medzilaborce je mesto ležiace v Prešovskom kraji. Územie mesta Medzilaborce sa nachádza v severnej časti Laboreckej vrchoviny na sútoku riek Laborec a Vydranka. Leží vo výške 326 m n. m. a jeho rozloha je 32,92 km². V meste Medzilaborce žije 6 741 obyvateľov. Mesto, kde sa stretávajú 4 náboženstvá, je veľmi rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia.

V chotári Cejkova, písomne známeho v r. 1381, boli objavené nálezy z paleolitu, i veľkomoravskej doby. V 13. stor. dali cejkovskí šľachtici postaviť hrad. Teraz v obci, známej minerálnymi prameňmi, žije 1 257 obyvateľov. Pamiatkou je gr.kat. kostol /1805/.

Suchá Dolina je obec na Slovensku v okrese Prešov, 24 km od Prešova. Leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, v údolí prítoku Sopotnice, v nadmorskej výške 445 m. Povrch chotára zväčša pokrýva borovicovo – smrekový a bukovo – hrabový les. Nachádza sa tu predajňa potravín s pohostinstvom pod jednou strechou. Hlavnými zmenami prešli v poslednom čase kostol, ktorý bol kompletne obnovený a taktiež prístupové schodisko a zároveň miestny úrad. Dedina je rozostavená okolo hlavnej komunikácie ale má aj jednu ulicu, ktorú rozdeľuje vyregulovaný potok.

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine,
ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy
vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických
písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz,
Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne
ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny
východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby
bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr
obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto
Bardejov.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1356 s názvom ZTRANY. Názov obce sa menil. V roku 1483 STRÁNYAWA, r. 1520 STRÁNAWY a v roku 1920 už STRÁŇAVY. Obec mala v minulosti erb s námetom „Na pažiti pasúca sa hus“. Z toho vychádzal aj návrh na náš erb „v modrom štíte na vysokej zelenej pažiti pred zlatým kríkom stojaca strieborná hus“.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne