ÚzemnéPlány.sk

Brezno

Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Okres, ktorého je centrom, sa rozprestiera na rozlohe 1265 km², na východe začína pri obci Telgárt pod sedlom Besník a končí západnými hranicami okresu za obcami Nemecká a Ráztoka. Jeho najväčšiu časť tvorí Horehronské podolie, zo severu lemované mohutnou hradbou Nízkych Tatier a z juhu rozložitými chrbtami Slovenského Rudohoria. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Horehronské podolie je korytovitá kotlina patriaca k vysoko položeným kotlinám Slovenska; siaha od 390 do 1 000 m n.m., dno podolia dosahuje najväčšiu nadmorskú výšku zo všetkých kotlín Slovenska v sedle Besník pri Telgárte – 1 000 metrov. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m. Najnižší bod je na hladine rieky Hron, ktorá preteká celým podolím od prameňa pod Kráľovou hoľou po nádhernom meandrovom úseku v smere východ – západ. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.

Bardejov

Bezpečnost obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kraľovské mesto. Mesto bolo zapísané do zoznamu UNESCO.

Banská Štiavnica

Historické banské mesto, zapísané do zoznamu UNESCO. Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politike uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Územie formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi.
V okolí Banskej Štiavnice sa povrchovo dorábalo zlato a striebro už za čias Keltov, ktorí obchodovali s drahými kovmi a vedeli ich spracovať. Nález striebornej mince audoleontského typu, zakreslenej v mestskej knihe v 18. storočí z obdobia 2.-3.storočia pred Kristom dokazuje prítomnosť keltského osídlenia na území Starého mesta na vrchu Glanzenberg. Kelti poznali technológiu úpravy povrchovej rudy, striebra a zlata, ktoré získavali baníckym spôsobom. Razili z nich mince a zhotovovali šperky.

Tvrdošín

Tvrdošín pre svoju výhodnú polohu na sútoku dvoch riek mal predpoklady na zriadenie colnej stanice už na začiatku druhého tisícročia n. l. Podľa historika A. Kavuljaka bola zriadená za vlády Ondreja II. (1205 – 1235), ktorý organizoval správu v pohraničí Uhorska. Znalec dejín Tvrdošína Š. Šmálik predpokladal vznik colnej stanice už za kráľa Štefana (1000 – 1038). Najstaršia cesta, spájajúca Balkán s Pobaltím viedla cez Tvrdošín. Zmienky o Tvrdošíne sa nachádzajú v Zoborskej listine z r. 1111, v listine Belu III. z roku 1183.

Bratislava - Bratislavský lesopark

Mestské lesy v Bratislave hospodária na ploche 3 100 ha, z ktorých je 2 873 ha lesná pôda. Drevinové zloženie je pestré. Výrazne tu dominujú listnaté stromy.
Územie lesoparku slúži predovšetkým k rekreácii verejnosti a tak je už dlho obľúbeným výletným miestom nielen Bratislavčanov. Je tu mnoho možností ako tráviť voľný čas.
Bratislavský lesopark je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.

Bratislava - Draždiak

Urbanistická štúdia rieši vybudovanie moderného lesoparku pri zachovaní a skvalitnení prírodných zložiek jestvujúceho prostredia. Cieľom riešenia UŠ je optimálne zosúladenie požiadaviek na vytvorenie moderného lesoparku pri zachovaní a skvalitnení prírodných zložiek prostredia a podporení širších nadväzností na okolité prírodné prostredie. Budúci lesopark má výborné predpoklady stať sa ústredným verejným priestorom v MČ Petržalka určený pre každodennú rekreáciu všetkých obyvateľov mesta.

Bratislava - Dunajská

Základná urbanistická koncepcia zóny je vypovedaná hlavnými kritériami posúdenia, ako poloha a umiestnenie stavby na pozemku, dodržanie uličnej a stavebnej čiary, stanovenie šírky, hĺbky a výšky zastavania a napojenie stavby na dopravnú a technickú infraštruktúru, riešenie ozelenenia územia, ako i zhodnotenie architektonického riešenia stavieb z hľadiska zachovania charakteru jestvujúcej zástavby v rámci mestských priestorov námestí a ulíc a ich dopad na siluetu mesta.

V aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie sú oproti pôvodnému platnému územnému plánu presnejšie a detailnejšie zaregulované rozvojové územia, potenciálne stavebné preluky, plochy možnej dostavby i nadstavby, ktoré sú v textovej časti spracované formou regulačných listov s ich priemetom do grafickej časti.

Vysoké Tatry - Tatranské Matliare

Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica

Najväčšia tatranská osada plní niekoľko funkcií. Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény v intraviláne a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Ubytovacie možnosti sú od kempingov až po luxusné hotely. Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku. Fungujú tu kasína, fitnesscentrá, bazény, kultúrne a zábavné zariadenia.

Vysoké Tatry - Dolný Smokovec

Najväčšie tatranské stredisko liečby ochorení dýchacích ciest a pľúc u detí. Keďže je toto prioritnou funkciou osady, až neskôr sa v časti Pod lesom začala výstavba bytových domov, takže je tu zázemie pre bývanie ľudí pracujúcich v tatranských zariadeniach. To dalo osade charakter turistického východiska do lyžiarskych stredísk a dolín centrálnej časti Vysokých Tatier.

Ako jediný zo Smokovcov neleží pri Ceste slobody a stavebne sa ešte nespojil so vzniknutou aglomeráciou. Názov osady napovedá, že leží nižšie ako susedné tatranské osady. Je situovaný bokom od cesty medzi Popradom a Starým Smokovcom, nachádza sa asi o dva kilometre od jej napojenia na Cestu slobody.