ÚzemnéPlány.sk

Iža

Obec Iža má výmeru 2807,3 ha a nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenskej republiky. Z hľadiska územnosprávneho členenia SR obec na úrovni NUTS 3 patrí do Nitrianskeho kraja, na úrovni obvodov/okresov do obvodu/okresu Komárno (leží v jeho juhovýchodnej časti).

Vrbová nad Váhom

Vrbová nad Váhom (maď. Vágfüzes) je obec na Slovensku v okrese Komárno.

Moča

Moča (maď. Dunamocs) je obec na Slovensku v okrese Komárno. V obci je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1764 a aj evanjelický kostol. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208. Obec leží na 47°45´ severnej šírky a 18°24´ východnej dĺžky, jej nadmorská výška je 110 metrov a rozloha 17 991 km². Žije tu 1 170 obyvateľov. V obci je 92% maďarskej národnosti, 6% slovenskej a 1,5 % rómskej, 0.5 % ostatné. V obci je verejná knižnica, telocvičňa a futbalové ihrisko.

Marcelová

Dejiny Marcelovej siahajú do dávnych dôb. Archeologické výskumy dokazujú, že územie obce bolo obývané už aj v období ,,železnej doby“. Odkryté boli nálezy z neskorej doby bronzovej, ktoré ozrejmujú pohrebné zvyky – spaľovanie telesných pozostatkov. Našli sa pohrebiská z neskorej doby železnej, z obdobia sťahovania národov, z obdobia príchodu maďarských kmeňov na tieto územia.

Vlachovo

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.

Iliašovce

Obec sa rozprestiera v severozápadnej časti Hornádskej kotliny v doline Iliašovského potoka. Leží v strede medzi dvoma okresnými mestami, Spišská Nová Ves a Levoča. Patrí do Košického kraja, hoci malá časť Iliašovského územia leží v Prešovskom kraji.
Nachádza sa tu už zaniknutý bizarný rokokový park Sans-Souci, kde v rokoch rozkvetu 1775–1806 chceli Štefan Csáky s manželkou vytvoriť „útulok filozofie, krásneho umenia, pokoja a slobody“. Finančný úpadok ho prinútil objekt likvidovať, takže letohrádky, množstvo drobnej architektúry, a podobne, zmizli bez stopy.

Kojšov - Kojšovská Hoľa

Známe lyžiarske stredisko pri Košiciach. Krásne výhľady do širokého okolia. Na vrchole je bývalá meteorologická stanica – v súčasnosti nevyužívaná. Pripravuje sa prepojenie dolín pomocou lanoviek. Najvyšší bod je vo výške 1248 m.n.m

Kolárovo

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.

Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Kojšov

Ku Kojšovu neodmysliteľne patrí panoráma masívu Folkmarskej skaly (910 m.n.m.) v ktorej tieni je menej výrazný hrebeň Murovanej skaly so začiatkom na Kojšovskej skale (862 m.n.m.) S Kojšovom je spojená aj dobre známa Kojšovská hoľa, ktorá je najvýchodnejším bodom voloveckého hrebeňa a zároveň významným lyžiarskym strediskom.

Giraltovce

Giraltovce ležia v Raslavickej brázde, ktorá je časťou Ondavskej vrchoviny. Územie patrí do oblasti Nízke Beskydy v provincií Východné Karpaty.