ÚzemnéPlány.sk

Levoča

Mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady – mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.

Košice - Košická Nová Ves - Mestská časť

Košická Nová Ves je mestskou časťou Košíc, druhého najväčšieho mesta na Slovensku. S centrom mesta ju spájajú autobusové a trolejbusové linky MHD. V obci je zriadená materská škola a Detský domov. Športové aktivity sa realizujú na futbalovom štadióne a tenisových dvorcoch. V poslednom období sa tu rozvíja i podnikateľská činnosť, pribudli obchody, reštaurácie a služby. Blízkosť mesta a príjemné prostredie sa stalo atraktívnym pre bývanie a prinieslo rozmach výstavby nových rodinných domov.

Košice

Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.

Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Kolárovo

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.

Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Handlová

Handlová je začlenená do Hornonitrianskeho regiónu. Leží v juhovýchodnej časti, na hlavnej urbanizačnej osi Trenčín – Bánovce – Prievidza – Handlová – Žiar nad Hronom. Samotné mesto má tradíciu baníckeho priemyslu.
Leží na strednom Slovensku, približne 10 km od geometrického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je druhým najväčším mestom regiónu Horná Nitra. Je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

Dubnica nad Váhom

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, maď. Máriatölgyes, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 25 229 (2011) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.

Brezno

Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Okres, ktorého je centrom, sa rozprestiera na rozlohe 1265 km², na východe začína pri obci Telgárt pod sedlom Besník a končí západnými hranicami okresu za obcami Nemecká a Ráztoka. Jeho najväčšiu časť tvorí Horehronské podolie, zo severu lemované mohutnou hradbou Nízkych Tatier a z juhu rozložitými chrbtami Slovenského Rudohoria. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Horehronské podolie je korytovitá kotlina patriaca k vysoko položeným kotlinám Slovenska; siaha od 390 do 1 000 m n.m., dno podolia dosahuje najväčšiu nadmorskú výšku zo všetkých kotlín Slovenska v sedle Besník pri Telgárte – 1 000 metrov. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m. Najnižší bod je na hladine rieky Hron, ktorá preteká celým podolím od prameňa pod Kráľovou hoľou po nádhernom meandrovom úseku v smere východ – západ. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.

Bardejov

Bezpečnost obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kraľovské mesto. Mesto bolo zapísané do zoznamu UNESCO.

Banská Štiavnica

Historické banské mesto, zapísané do zoznamu UNESCO. Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politike uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Územie formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi.
V okolí Banskej Štiavnice sa povrchovo dorábalo zlato a striebro už za čias Keltov, ktorí obchodovali s drahými kovmi a vedeli ich spracovať. Nález striebornej mince audoleontského typu, zakreslenej v mestskej knihe v 18. storočí z obdobia 2.-3.storočia pred Kristom dokazuje prítomnosť keltského osídlenia na území Starého mesta na vrchu Glanzenberg. Kelti poznali technológiu úpravy povrchovej rudy, striebra a zlata, ktoré získavali baníckym spôsobom. Razili z nich mince a zhotovovali šperky.

Tvrdošín

Tvrdošín pre svoju výhodnú polohu na sútoku dvoch riek mal predpoklady na zriadenie colnej stanice už na začiatku druhého tisícročia n. l. Podľa historika A. Kavuljaka bola zriadená za vlády Ondreja II. (1205 – 1235), ktorý organizoval správu v pohraničí Uhorska. Znalec dejín Tvrdošína Š. Šmálik predpokladal vznik colnej stanice už za kráľa Štefana (1000 – 1038). Najstaršia cesta, spájajúca Balkán s Pobaltím viedla cez Tvrdošín. Zmienky o Tvrdošíne sa nachádzajú v Zoborskej listine z r. 1111, v listine Belu III. z roku 1183.