ÚzemnéPlány.sk

VÚC Trnavský kraj

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

VÚC Košický kraj

Košický samosprávny kraj sa nachádza vo východnej časti Slovenska a takisto tvorí východnú hranicu EÚ. Geograficky je rôznorodý. Najmohutnejším pohorím v západnej časti je Slovenské Rudohorie. Srdcom kraja je Košická kotlina, ktorú z východu ohraničujú Slanské vrchy. Za nimi sa už rozprestiera Východoslovenská nížina. Vody z nej zbiera rieka Bodrog. Miesto, kde opúšťa územie Slovenska, je s nadmorskou výškou 94 metrov najnižšou slovenskou kótou. Na území kraja sú štyri veľkoplošné chránené územia. Skvostom medzi nimi je Slovenský raj vyhlásený v roku 1988 za národný park, s typickými hlbokými tiesňavami, kaňonmi a vodopádmi.

Trenčín

Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja.
Trenčín sa skladá z 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie a Zlatovce.

Sučany

Sučany ležia v nadmorskej výške 393 m n.m., 5 km severovýchodne od Martina. Nachádzajú na severe Slovenska v regióne Turiec. Obec je obklopená prekrásnou prírodou Veľkej a Malej Fatry. Okolie Sučian pri svojej mnohotvárnosti, geologickej rôznorodosti, prítomnosti lesov, úrodných polí a lúk, vôd, skalných stien a živočíchov s vzácnou vysokohorskou faunou a flórou predstavuje zaujímavú ponuku pre turistiku a cestovný ruch. V Turci sú Sučany obcou s najvyšším počtom obyvateľov. Rozvoj služieb je naviazaný na blízky Martin.

Spišský Štvrtok

Obec Spišský Štvrtok sa nachádza v Prešovskom kraji, okres Levoča, leží v Hornádskej kotline, Kozích chrbtoch, na okraji Levočských vrchov, v nadmorskej výške 520 – 600m, s rozlohou katastra 1 424 ha a počtom obyvateľov 2 273 (r.2001).
Na križovatke troch hlavných ciest Spiša dominuje silueta troch vzácnych pamiatok, ktoré dokumentujú bohatú históriu obce. Je to kostol sv. Ladislava, kaplnka Zápoľských a budova kláštora minoritov. Neďaleká Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. stor. trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1263. Je bránou do najkrajších častí Slovenského raja.

Sobrance

Centrom územia v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou je okresné mesto Sobrance. Leží v nadmorskej výške 122 metrov a tvorí prirodzené administratívne a kultúrne centrum oblasti, ktorú na severe ohraničujú Vihorlatské vrchy s bohatými, prevažne listnatými lesmi. Na juhu táto oblasť zasahuje do Východoslovenskej roviny a má nížinatý charakter s rovným odlesneným povrchom.

Medzi navštevované miesta oddychu patria Sobranské kúpele, ležiace v tesnej blízkosti mesta, ktoré boli známe už aj v minulosti za čias Rakúsko-Uhorska, kedy zaznamenali svoj najväčší rozmach. Ich minerálna voda sa charakterizuje ako studená, prírodná, stredne mineralizovaná chloridovosodná, sírna, so zvýšeným obsahom fluóru, izotonická. Jej liečebné účinky sa uplatňujú hlavne pri poúrazových stavoch, reumatických, zápalových a degeneratívnych ochoreniach pohybového ústrojenstva. Zvláštnu skupinu tvoria pacienti s niektorými kožnými ochoreniami, u ktorých, zvlášť pri ekzémoch, má sobranská liečivá voda mimoriadne dobré účinky.

Sečovce

Mesto Sečovce leží na hlavnom dopravnom ťahu prechádzajúcom cez Dargovský priesmyk, približne 36 km východne od Košice. Mesto sa rozkladá na prechode Východoslovenskej pahorkatiny a Východoslovenskej nížiny, v blízkosti Slanských vrchov.

Mestom preteká potok Trnávka, na ktorý sa v juhozápadnej časti mesta napája menší potok Trnava. Taktiež sa na jej severnom toku, na hranici katastrálneho územia s obcou Trnávka nachádza vodná nádrž Sečovce. Medzi prítoky Trnávky patrí aj Weissov kanál a Albinovský kanál.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 v gotickom slohu. Medzi významnejšie sakrálne pamiatky patrí aj gotický náhrobok a kaplnka z 18. storočia na miestnom cintoríne a kamenný kríž z roku 1888 v mestskej časti Albinov.

Rimavská Sobota

Mesto a okres ležia v Slovenskom Rudohorí, v údolí rieky Rimavy, obklopené CHKO Cerovou Vrchovinou a NP Muránska Planina. Rimavská Sobota je okresným mestom.