ÚzemnéPlány.sk

Brezno

Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Okres, ktorého je centrom, sa rozprestiera na rozlohe 1265 km², na východe začína pri obci Telgárt pod sedlom Besník a končí západnými hranicami okresu za obcami Nemecká a Ráztoka. Jeho najväčšiu časť tvorí Horehronské podolie, zo severu lemované mohutnou hradbou Nízkych Tatier a z juhu rozložitými chrbtami Slovenského Rudohoria. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Horehronské podolie je korytovitá kotlina patriaca k vysoko položeným kotlinám Slovenska; siaha od 390 do 1 000 m n.m., dno podolia dosahuje najväčšiu nadmorskú výšku zo všetkých kotlín Slovenska v sedle Besník pri Telgárte – 1 000 metrov. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m. Najnižší bod je na hladine rieky Hron, ktorá preteká celým podolím od prameňa pod Kráľovou hoľou po nádhernom meandrovom úseku v smere východ – západ. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.

Babín

Katastrálne územie obce Babín sa orograficky začleňuje do sústavy vonkajších (flyšových) Západných Karpát, oblasti Stredných Beskýd, celku Oravskej Magury, podcelku Budínskej magury a Podhôľno-Magurskej oblasti, celku Oravskej kotliny, podcelku Hruštín-skeho podolia. Má rozlohu 1728 ha. Hraničí s chotármi Hruštín, Vasiľov, Vaňovka, Lokca, Podbieľ, Dlhá nad Oravou, Sedliacka Dubová, Horná lehota, Dolná Lehota, Oravský Podzámok. Kataster Babína je na juhovýchode ohraničený hrebeňom Oravskej Magury. Chotár Babína má vrchovinový charakter a rozprestiera sa vo výške 655 m n.m. (Hruštínka) až 1106 m n.m. (Prípor). Stred obce leží vo výške 680 m n.m.

Makov

Tam, kde pramení strieborná rieka Kysuca, ktorá dala meno celému kraju, leží medzi Javorníkmi a Turzovskou vrchovinou obec Makov. Obec s rozlohou asi 4 500 ha sa nachádza v severozápadnej časti okresu Čadca. Na západe hraničí s Českou republikou.

Trenčianske Stankovce

Mojmírovce

Obec Mojmírovce leží na Nitrianskej tabuli, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Obec je vzdialená od mesta Nitra 14 km. Je typickou vidieckou obcou s rozvinutou poľnohospodárskou výrobou. Rozkladá sa v priestoroch Urmínskej kotliny pri potoku Cedron, po oboch brehoch sú vŕšky Nitrianskej kopcoviny.
Stred obce má výšku 140 m.n.m. Najvyššia nadmorská výška je 179 m na Čásarovskej hore. Najnižšie miesto je pri moste na Káponi 126 m.n.m.

Gaboltov

Dobrá Niva

Obec Dobrá Niva leží v nadmorskej výške 374 m nad morom. Nachádza sa v Banskobystrickom kraji 13 km južne od Zvolena, v južnej časti Pliešovskej kotliny , v údolí potoka Neresnica. Jej chotár je takmer zo všetkých strán obklopený horami. Na západe a severozápade ju ohraničujú Štiavnické vrchy s najvyšším bodom v chotári Tri kamene(834 m). Na východe a severovýchode je pohorie Javorie s najvyšším bodom v chotári Lomno (908 m). Na juhovýchod je chotár otvorený a pokračuje do severnej časti Pliešovskej kotliny.

Okrúhle

Šapinec je súčasťou obce Okrúhle.
Obec vznikla v 16. storočí, a dnes má prevažne chalupársky charakter.
V obci nájdete pamiatkovo chránený gréckokatolícky Kostol Sv. Kozmu a Damiana.

Okrúhle

Obec Okrúhle sa nachádza v Nízkych Beskydách. Je sídlom Radomsko-makovického mikroregiónu. Dnes má prevažne chalupársky charakter. V Okrúhlom sa nachádza rímskokatolícky kostol Sv. Martina. Postavený bol v roku 1902 na mieste pôvodného svätostánku. V Okrúhlom sa zachovalo niekoľko pôvodných rodinných domov a hospodárskych stavieb. K najvzácnejším patrí stará sýpka. V katastri funguje poľnohospodárske družstvo a píla.

Vyšné Remety

Obec Vyšné Remety sa nachádza 225 m n.m., na styku severného okraja Potiskej nížiny s Vihorlatom, 11 km od Sobraniec. Obec leží v Podvihorlatskej pahorkatine v údolí Okny. Osídlenie územia pod Vihorlatskými vrchmi je zaznamená z staršieho paleolitu. V období od 9. – 11. storočia územie bolo osídlené slovanskými obyvateľmi s pohanským náboženstvom.