ÚzemnéPlány.sk

Závod

Obec Závod leží v severnej časti okresu Malacky v Bratislavskom kraji. Orograficky patrí do oblasti Záhorskej nížiny a celku Borská nížina. Chotárom preteká potok Porec, prameniaci pod Vysokou hôrkou. Vo východnej časti chotára tečie potok Grgás. Klimaticky patrí Závod do typu krajiny s nížinnou klímou, s miernou inverzitou teplôt. Vegetačný kryt tvoria lesy, zvyšky pôvodných lúk a poľnohospodárskej kultúry. Národná prírodná rezervácia Abrod spolu s východnou lesnatou časťou chotára obce Závod je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie s celkovou rozlohou 27 522 ha.

Nesvady

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z obdobia rokov 1269.
Matúš Csák obec v roku 1311 obsadil a v roku 1554 ju zpustošili turci. Pôvodná listina z roku 1572 spomína túto usadlosť ako malé mesto
s jarmočnými právami.

Prosiek

Prosiek je neveľká podhorská obec v okrese Liptovský Mikuláš, je známa prírodnými krásami – Prosieckou dolinou a zachovanými pamiatkami – kostol Svätej Alžbety, 400 ročná lipa a pozostatky niekdajšieho sídla zemianských rodín Joob-Fančaly. Kataster obce sa nachádza v geografickom celku Chočské vrchy a Liptovská kotlina a susedí s k.ú. Ižipovce, Liptovská Sielnica, Kvačany, Veľké Borové, Malatiná, Bobrovník, Liptovská Anna, Chlebnice.

Liešťany

Hornonitrianska obec Liešťany vznikla zlúčením samostatných obcí Liešťany, Dobročná a Lomnica síce až roku 1943, ale ich dejinný vývoj je písomne dokladovaný už od začiatku 14. storočia. Možno však predpokladať, že tieto lokality boli osídlené už skôr a prirodzená kontinuita menších sídiel sa udržala aj v ďalšom období. Podiel na osídľovaní mali príslušníci rodu Diviackovcov, pričom deľba ich dedičného majetku dokladovaná v archiváliách dokumentuje najstaršie písané dejiny troch lokalít tvoriacich súčasnú obec Liešťany. Vznik Liešťan ako sídla sa prepokladáuž v 11. – 12. storočí a Dobročnej a Lomnice v polovici 13. storočia.

Nový Svet

Nový Svet je obec na Slovensku v okrese Senec. Prvá písomná zmienka o Novom Svete je z roku 1871, aj keď prvé väčšie osídlenie nastalo až v roku 1926. Vtedy sa do Nového Svetu prisťahovali obyvatelia zo Kšinnej a okolitých dedín, ktorí sa živili prevažne poľnohospodárskou činnosťou, pretože po príchode dostali lacné pozemky a výhodné úvery na výstavbu príbytkov.

V roku 2002 sa obec Nový Svet osamostatnil od obce Reca, čím sa počtom obyvateľov stala jednou z najmenších v Bratislavskom kraji.

Rabča

Rabča je mladá, dynamicky sa rozvíjajúca veľká obec Hornej Oravy. Rozloha 2 516 ha. Je prirodzeným sídlom mikroregiónu s okolitými obcami: Rabčice, Oravská Polhora, Sihelné, Klin, Zubrohlava. Sídli tu Združenie Babia hora. Je členom Euroregiónu Beskydy. Má výborné podmienky ďalšieho rozvoja a predpoklady stať sa mestečkom.

Demandice

Čachtice

Čachtice sú obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom. Obec má približne 3 500 obyvateľov. Hlavnou atrakciou je množstvo pamiatok ako aj dva kilometre vzdialené zrúcaniny. Za obcou smerom na Višňové vedie malebná cesta dolinou nad potokom Jablonka. Súbežne s cestou vedie jednokoľajná železnica. V katastri obce sa nachádza časť NPR Čachtický hradný vrch.

Nové Mesto nad Váhom

Nové Mesto nad Váhom (maď. Vágújhely, nem. Waagneustadt) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji, vzdialené asi 23 km od mesta Trenčín. Leží pri hlavnej ceste Bratislava – Žilina, na malebnom Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do nížiny ohraničenej výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Vzniklo na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá v týchto miestach mala odbočku na Moravu, pričom je viac ako pravdepodobné, že touto cestou chodili aj sv. Konštantín a Metod do Nitry.

Stará Ľubovňa

Jeho územie na severe Slovenska, zovreté riekou Poprad, bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Tento proces s malými prestávkami trval od paleolitu až do raného stredoveku. Dejinné udalosti mesta, ktoré sa stali počas prvých troch storočí nám, žiaľ, nie sú známe. Prvá listinná zmienka o Starej Ľubovni, ktorá mestské výsady získavala postupne, je z r. 1292. Najvýznamnejšie privilégia dostala v r. 1364 od uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý ju povýšil na slobodné kráľovské mesto s právom meča a vyňal spod jurisdikcie hradu Ľubovňa. Ľubovňania získali výhody tzv. magdeburského práva, t.j. mohli si voliť richtára, mestskú radu, usporadúvať výročné trhy, čapovať pivo, loviť ryby a súdiť svojich občanov.Okrem toho boli oslobodení od niektorých dávok a daní.