ÚzemnéPlány.sk

Horná Ves

Obec Horná Ves je začlenené podľa nového správneho rozdelenia Slovenska, do Trenčianskeho kraja, do okresu Prievidza. Blízke mesto Partizánske pre obec plní funkciu správnu, administratívnu a je pre ňu centrom školského a zdravotníckeho obvodu.

Plavecký Štvrtok

Plavecký Štvrtok je obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej zo 14. storočia a kaplnka sv. Rozálie z 18. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1206.

Veľký Šariš

Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp. terase Torysy. V západnej časti je situované v podstate staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástavbou.

Družstevná pri Hornáde

Obec Družstevná pri Hornáde sa nachádza 10 km severozápadne od Košíc v údolí rieky Hornád. Malá Vieska a Tepličany (donedávna aj Kostoľany nad Hornádom) tvoria spoločne obec Družstevná pri Hornáde. Dominantou obce, časti Malá Vieska, je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1433. Obec je splynofikovaná a napojená na verejný vodovod.

Jovsa

Obec Jovsa sa nachádza v okrese Michalovce, v Košickom kraji, 18 km od Michaloviec. Je súčasťou Východoslovenskej nížiny a leží v exponovanom území Zemplínskej šíravy a pohoria Vihorlat. Leží v nadmorskej výške okolo 140 m. Obec obklopujú rozsiahle lesy, ktoré až do 20. storočia vlastnili Sztárayovci. Predpokladá sa, že dedinu Jovsa založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý doklad o dedine je z roku 1418 pod názvom Józa. V polovici 18 storočia bola Jovsa gréckokatolíckou farnosťou. Kostol Panny Márie pochádza z roku 1837 a bol postavený v neskoro klasicistickom štýle. Kazateľnica je z čias výstavby kostola a na parapete nesie vyobrazenie Krista, ktorý káže. . V minulosti bola Jovsa známa ako kúpeľné sídlo s viacerými minerálnymi prameňmi. Kúpele navštevovali len bohatí ľudia až z Prešporku. Počas 2 svetovej vojny boli vypálené.

Golianovo

Golianovo leží vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra juhovýchodne od Nitry vo vzdialenosti cca 10 km od Nitry.

Najstarší písomne doložený názov obce sa spomína v roku 1156 ako Gurmot, podobne v roku 1236 ako aliud Gurmoth, v roku 1773 už ako Lapos Gyarmath, od roku 1927 Lapášske Ďarmoty a v roku 1948 bola obec premenovaná na Golianovo. Časťou obce je osada Tichý dvor.

Erb je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.

V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1937.

Spišské Podhradie

Spišské Podhradie je dnes malým provinčným mestečkom, ktoré má okolo 3800 obyvateľov. Má však fantastickú polohu. Leží v údolí medzi dvoma monumentmi minulosti, ktoré sa naň akoby dívali zvrchu. Na jednej strane na travertínovom brale je zrúcanina mohutného Spišského hradu, na opačnej strane, na menšom vršku, sa týčia dve veže Spišskej Kapituly, ktorá je dodnes centrom duchovnej moci, sídlom Spišského biskupstva.

Rabčice

Nad obcou sa hrdo týči majestátna Babia Hora. Katastrálne územie obce má rozlohu 2218 ha a jeho osídlenie je sústredené do intravilánu obce s reťazovou kolonizačnou zástavbou pozdĺž celej obce. Dominantné zastúpenie v štruktúre pôdneho fondu majú lúky, ktoré pokrývajú 943 ha, čo z celkovej výmery katastrálneho územia predstavuje 43%. Hneď za tým nasledujú lesy, ktoré pokrývajú 891 ha. V drevinovom zložení lesov i dominujú predovšetkým ihličnaté dreviny ako jedľa, borovica a smrek. Popri vodných tokoch sa vyskytujú porasty vŕb a jelší. Za dôkaz právneho vzniku Rabčíc sa považuje listina datovaná v Bytčí z roku 1616. K 1.5.2009 je v obci evidovaných 1931 obyvateľov a 596 súpisných čísiel, z toho cca 400 obývaných rodinných domov, 60 chát a chalúp, ostatné tvoria garáže a neobývané rodinné domy.

Veľký Biel

Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čierne vody.

Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec. V súčasnosti má obec 2161 obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti.

Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí – Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.

Komjatná

Obec Komjatná leží severne od Ružomberka pod severným úpätím Chočských vrchov vo výške 635 m. n. m. Vznik obce spadá do obdobia okolo roku 1330. Už predtým nám život v tomto priestore dokazujú dva hromadné nálezy bronzových predmetov (meče liptovského typu, sekery, kosáky a i.) z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry. Z r. 1492 máme najstaršiu správu o gotickom kostole sv. Ducha (zo 14. stor.), z ktorého sa zachovali základy (zanikol v r. 1820). Ako archeologická lokalita sú kultúrnou pamiatkou. Vedľa dnes stojí klasicistický rímskokatolícky kostol z r. 1823.
V potočnej radovej zástavbe nájdeme zrubové domy na kamennej podmurovke so šindľovou strechou s podlomenicou a hálkou z 19. stor. Súčasťou obce (od 19. stor.) je aj osada Studničná, spomínaná v r.1600, s prekrásnou prírodnou scenériou (skalné útvary).