ÚzemnéPlány.sk

Štrba

Podtatranská obec Štrba, ležiaca na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške 829 metrov, je jednou z najvyššie položených obcí na Slovensku. Z obce sa vám naskytne jedinečný pohľad na panorámu Vysokých Tatier na severe i hrebene a hlboké lesy Nízkych Tatier na južnom horizonte.

Rejdová

Poloha Obec Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Obec sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na terasovej plošine pri hornom toku rieky Slanej ako prvá obec od jej prameňa. V skutočnosti leží na pravom brehu potoka Mlynnej, ktorý sa asi 400 m pod obcou vlieva do rieky Slaná. Rozostavaná je na úpätí vrchu Stolica, nadmorská výška obce je 582 m. Dedinou preteká malý potôčik bez mena, ktorý ju rozdeľuje na dve časti.

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Lemešany

Lemešany ležia v Košickej kotline, na terase západnej časti doliny Torysy v nadmorskej výške 225 m, v chotári 206 – 376 m. Pozdĺž obce vedie dialnica spájajúca Košice a Prešov.
K obci Lemesany bola v roku 1965 pripojená obec Chabžany.
Chabžany ležia v Košickej kotline, v doline rieky Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m. Jednotlivé časti obce majú tieto chotárne názvy: Čaturky, Za karčmu, Za vodu, Pod oľšu, Oľša alebo les, Nižňa roveň, Füžovky, Rubaň, Lapiše, Vyšne luky, Nižne luky, Na zadkoch, Stredne vyšne, Zahumne, Kliny. Susednými obcami sú Lemešany, Drienov, Šarišské Bohdanovce, Janovík, Bretejovce, Malá Vieska a Trebejov.

Vyšná Rybnica

Nachádza sa na južných svahoch podhoria Vihorlatské vrchy v nadmorskej výške 220 až 230 m n. m. v údolí riečky Okna vyvierajúcej v malebnom jazere Morské oko, asi 10 km na sever od okresného mesta. Pri pohľade južným smerom sa pred nami otvára panoráma najsevernejšej časti Potiskej nížiny – Východoslovenskej nížiny.

Sejkov

Obec Sejkov sa nachádza na Slovensko-Ukrajinskom pohraničí, v trase koridoru cesty európskeho významu E 50 Košice – hranica s Ukrajinou, v rekreačnom územnom celku Vihorlat – Vinohradnícka oblasť Tibava, s priamou väzbou a optimálnou dopravnou dostupnosťou na Zemplínsku šíravu. Kataster obce hraničí s územím NATURA 2 000 – navrhovaným Chráneným vtáčím územím Vihorlat, ale CHVÚ nezasahuje do riešeného katastálneho územia obce.

Prešov

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

Vidiná

Obec Vidiná sa nachádza na juhu stredného Slovenska na 19 22´ východnej dĺžky a 48 39´ severnej šírky, 3,5 km na sever od okresného mesta Lučenec.

Dňa 29. 07. 1991 bol vykonaný zápis chránených území v katastri obce Vidiná. Do kategórie B boli zapísané: Vidinské platany v areáli parku kaštieľa a Vidinské katalpy v areáli parku kaštieľa. Do kategórie C bolo zapísané Údolie potoka Točnica.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

VÚC Trnavský kraj

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.