ÚzemnéPlány.sk

Liveplan

Katastrálne územie obcí Turčianske Teplice, Rakša, Háj, Čremošné, Dubové

Lubeník

Obec Lubeník sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v malebnej Muránskej doline, na ľavom brehu rieky Muráň v polovici cesty medzi mestami Jelšava a Revúca. Od svojho vzniku bola príslušenstvom Muránskeho panstva, historicky patrila do Gemerskej župy, do roku 1960 k okresu Revúca, v rokoch 1960 až 1996 do okresu Rožňava a od roku 1996 znovu do okresu Revúca.

Chotár obce meria 582 ha (IOn katastrálnych jutár), voči okolitým obciam malý a neobvykle dlhý (od severu na juh) a neobvykle úzky (vo smere východ – západ). Stred obce je v nadmorskej výške 275 m, chotár obce v nadmorských výškach 275 až 650 m. Chotár obce na juhu hraničí s chotárom mesta J_lšava, na východe s chotárom obce Chyžné, na severovýchode a na severe s chotárom obce Revúcka Lehota a na západe s chotárom obce Turčok. Rozlohou chotára i počtom obyvateľstva patril Lubeník medzi menšie obce regiónu. Od polovice minulého storočia sa stal priemyselnou obcou a počet obyvateľov sa zvýšil. V roku 1900 zo 44 obcí a miest Revúckeho okresu bolo II väčších a 32 menších ako Lubeník, čiže už patril medzi stredne veľké obce.

Lučenec

Dnešný Lučenec vznikol na križovatke starých strategických a obchodných ciest. Dodnes hlavnú os mesta tvorí cesta z juhu smerom na Rimavskú Sobotu s odbočkou na Zvolen a Modrý Kameň. Na tomto uzle vzniklo pretiahnuté námestie s hlavnými dominantami kostolov, na ktoré nadväzuje pomerne pravidelná sieť ulíc mesta, ktoré sa rozšírilo hlavne západným smerom.
O starom osídlení okolia Lučenca svedčia archeologické nálezy z doby kamennej (pracovné nástroje nájdené v lokalite medzi Lučencom a Vidinou), z obdobia staršieho neolitu (sekera nájdená na území Lučenca), zo staršej doby bronzovej (nález mečov v Opatovej a Lučenci – Tuhári), z doby železnej (konský postroj nájdený v lučenskom lese v smere na Halič) a z obdobia sťahovania národov (urny nájdené v priestoroch Parného mlyna).

Madunice

Ku kultúrno-historickým hodnotám obce možno zaradiť – faru, kostol, sochu Jána Hollého, Sochu sv. Jána Nepomuckého, súsošie sv. Vendelína, Floriána a Rócha, pomník padlým vojakom v 1. sv. vojne, pamätnú izbu Jána Hollého, oltár v kostole, Madunickú izbu z obdobia po 1. sv. vojne.
V katastri obce sa nenachádzajú žiadne chránené územia prírody, žiadne chránené prírodné zdroje, žiadne ochranné pásma objektov, žiadne ochranné lesy a lesy zvláštneho určenia.
Katastrom obce prechádza celoslovenský biokoridor rieka Váh, ktorý sa dá spolu s miestnymi štrkoviskami zaradiť k hodnotným prírodným celkom.

Markušovce

Markušovce sú starou historickou obcou ležiacou v údolí rieky Hornád päť kilometrov východne od mesta Spišská Nová Ves. V minulosti bola významnou obcou ovplyvňujúcou život na Spiši vzhľadom na sídlo rodiny Máriássyovcov. Svojimi kultúrnymi a historickými pamiatkami, ktoré sú v obci zákonom chránenou pamiatkovou zónou je predurčená na rozvoj turistického ruchu.

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, 7 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi. Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín – Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva.

Matiašovce

Obec Matiašovce leží v doline potoka Rieka. V administratívnych hraniciach obce sa dnes nachádza aj pôvodná osada Potok, ktorá bola založená ako posledná zamagurská osada v roku 1888.
Obec Matiašovce založil v roku 1308 magister Kokoš Berzevici. Prvý raz sa obec spomína v roku 1326 ako súčasť dunajeckého panstva. V 16. storočí boli šoltýsmi Matiašoviec Passuthovci, ktorí pochádzali z Litvy. Keď zomrel posledný šoltýs z toho rodu – Stanislav, funkcia šoltýsov prešla na rodinu Lapšanských, pochádzajúcu z Nižných Lápš, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s Passuthovcami. Predpokladá sa, že dedina dostala názov podľa svojho prvého šoltýsa – Matiáša. Obyvatelia obidvoch osád – Matiašoviec a Potoka sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Gotický kostol sv. Petra a Pavla apoštolov sa nachádza hneď vedľa cesty v centre obce a obkolesuje ho stredoveký múr, v ktorom sú umiestnené kaplnky krížovej cesty s maľovanými obrazmi z roku 1835. Vedľa kostola sa nachádza pôvodne renesančná zvonica z konca 16. storočia.

Modra

V histórii Modry nemožno pozabudnúť ani na dve najstaršie a najkrajšie rekreačné oblasti. Prvou je Modra – Harmónia a druhou stredisko Piesky a Zochova chata, pomenovaná takto po dostavaní 30. apríla 1933 na počesť evanjelického biskupa a národovca Samuela Zocha. Do Harmónie chodili v minulosti Modrania, ale aj turisti kvôli zotaveniu už okolo roku 1850. Budovanie rekreačného strediska sa urýchlilo po roku 1881. Prvou stavbou bola vilka Harmónia, ktorú postavilo desaťčlenné konzorcium v rokoch 1888 – 1889. Prvou stavbou na Pieskoch v roku 1889 bol tzv. Pánsky dom, ktorý postavilo mesto Modra pre letné ubytovanie turistov. Na oddych a liečebné pobyty slúžilo 75 km upravených chodníkov, letné kúpalisko a trávnatý tenisový kurt. V rozvoji Harmónie a Pieskov zohral významnú úlohu Spolok modranských turistov, založený v roku 1892. Už v tejto dobe bola v rekreačnej oblasti vybudovaná sieť kvalitných reštaurácií, kaviarní a pivníc. Paradoxné však je, že komunistický režim zbrzdil vybudovanie Harmónie a Pieskov ako športového a turistického centra.

Mudrovce

Obec ležiaca v blízkosti Košic. Nachádza sa v blízkosti niekdajšiemu feudálnemu hradu Lipovec. Je dôvodné domnievať sa, že dediny tu najskôr vznikali v blízkosti hradu, až neskôr vo vzdialenejšej oblasti. Mudrovce teda mali úlohu podhradnej dediny, ktorá zabezpečovala hradný servis.

Námestovo

Turistické centrum hornej Oravy, obkolesené horami – Oravskou Magurou a Podbeskydskou vrchovinou. Netradičná poloha na brehu Oravskej priehrady dáva predpoklad širokého športového využitia.

Na ostrove uprostred priehrady sa vypína historický skvost bývalej zatopenej obce Slanica – kostol z 18. storočia. Prírodné prostredie, ktorým preteká rieka Biela Orava, je chránenou krajinnou oblasťou.

Oravská priehrada bola napustená v roku 1953, vody priehrady zatopili 5 obcí a 2/3 Námestova. Z tohoto regiónu pochádzajú významné osobnosti slovenského národa, ako napr. Anton Bernolák, Milo Urban, Ján Vojtaššák a tvoril tu aj P. O. Hviezdoslav.

Nemešany

Obec Nemešany leží v doline Klčovského potoka, na polceste medzi Levočou a Spišským Podhradím. Až dodnes si udržala svoj poľnohospodársky charakter. Poloha obce zabezpečuje vhodné východisko na návštevu Národnej prírodnej rezervácie Sivá Brada alebo prírodnej pamiatky Jazierko na Pažici. V obci sa nachádza lokalita Koscilek, pôvodne stredoveké obývané územie Zalužany, kde sa robili intenzívne archeologické vykopávky.

Nemešany ležia na styku Levočských vrchov s Hornádskou kotlinou v doline Kapustnice. Nadmorská výška v strede obce je 482 m n. m. a v chotári 440 – 800 m n. m. Mierne zvlnená pahorkatina kotliny je na juhu odlesnená, severnú časť siahajúcu do vrchov pokrývajú ihličnaté lesy (smrečiny) a pasienky.