ÚzemnéPlány.sk

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Rakovnica

Cestou z Rožňavy západným smerom na Štítnik okrajom natrafíte na nie veľkú dedinu, ktorá v roku 1948 dostala meno Rakovnica. Jej história však siaha až do 14. storočia. V roku 1327 mala meno Rakunchas a po roku 1808 zase Rekeňa. Jej okolie je tiež rôznorodé. Veniec kopcov so zvyškami vyťaženej hlušiny prezrádza, že tu dlho dominovalo baníctvo.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Spišský Štvrtok

Obec Spišský Štvrtok sa nachádza v Prešovskom kraji, okres Levoča, leží v Hornádskej kotline, Kozích chrbtoch, na okraji Levočských vrchov, v nadmorskej výške 520 – 600m, s rozlohou katastra 1 424 ha a počtom obyvateľov 2 273 (r.2001).
Na križovatke troch hlavných ciest Spiša dominuje silueta troch vzácnych pamiatok, ktoré dokumentujú bohatú históriu obce. Je to kostol sv. Ladislava, kaplnka Zápoľských a budova kláštora minoritov. Neďaleká Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. stor. trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1263. Je bránou do najkrajších častí Slovenského raja.

Spišská Nová Ves

Mesto Spišská Nová Ves sa rozprestiera v Hornádskej kotline, pričom zo severu je obklopené výbežkami Levočských vrchov, z juhu Spišsko-gemerským rudohorím.Mesto je sídlom okresu Spišská Nová Ves. Nachádza sa ma hlavnom železničnom ťahu Košice – Bratislava s prepojením na ČR a Ukrajinu. Letecké spojenia zabezpečuje blízko nachádzajúce sa medzinárodné letisko Poprad Tatry.

Atraktivitu mesta zvyšujú blízko nachádzajúce sa národné parky. Slovenský raj s množstvom divých a čarokrásnych roklín a vodopádov, náučný chodník Dreveník, blízkosť svetovo známych Vysokých Tatier a Národného parku Pieniny so splavom Dunajca.

Rimavská Sobota

Mesto a okres ležia v Slovenskom Rudohorí, v údolí rieky Rimavy, obklopené CHKO Cerovou Vrchovinou a NP Muránska Planina. Rimavská Sobota je okresným mestom.

Levoča

Mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady – mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.

Heľpa

V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca v horehronských železiarňach. V období prvej Slovenskej republiky sa ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie, obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok Krivuľa, ktorý preteká obcou.
Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali nový asfaltový koberec.

Gánovce

Popradskej kotliny, v doline Gánovského potoku. Má veľmi pekné okolie s bohatou históriou.

V obci žije 1005 obyvateľov.

Obec má vybudované bezprašné komunikácie, má vybudovanú kanalizačnú sieť, samostatne pre dažďovú vodu a splaškovú vodu, prevedený rozvod plynu a elektrickej energie. Tieto služby v plnom rozsahu využívajú obyvatelia.

Likvidácia domového odpadu je v plnom rozsahu zabezpečená.

Obec sa v ostatnom období prebudovala, schátralé objekty sa asanovali, alebo prestavali. Novopostavené rodinné domy dávajú obci nový, moderný vzhľad. Obec je stále vo výstavbe. Nových záujemcov o stabilizáciu a návštevníkov láka poloha obce, príroda a blízkosť okresného mesta a Vysokých Tatier. K skrášleniu obce prispeli obyvatelia obce, ktorí aktívnou prácou prispievajú k zlepšeniu životného prostredia.

Častá

Obec Častá, písomne doložená v roku 1291, vznikla ako podhradie hradu Červený kameň. Kataster obce sa rozprestiera na 3523 hektároch. Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Stred obce je vo výške 245 m.n.m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m.n.m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený kameň (339 m.n.m.) Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 okres Pezinok, začas so sídlom v Modre.

Od 30. júna 1960 patrila do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je obec v okrese Pezinok.